Pred dvoma rokmi si Američan Chris Catrambone s manželkou Reginou na romantickej dovolenke prenajali loď a zamierili k tuniskému pobrežiu. Zastavili na talianskom ostrove Lampedusa, na brehy ktorého smerujú gumové člny preplnené utečencami z Afriky. Keď pár vyplával z prístavu, Regina si všimla, ako prúd odnáša vo vode „mokrý kabát ako duch“.
„Na Lampeduse sa nachádza Králičia pláž, ktorá sa každoročne umiestňuje v rebríčkoch najkrajších pláži na svete. Tak sme ju chceli navštíviť,“ povedal Ch. Catrambone pre magazín Bloomberg BusinessWeek.
Chceli by ste však plávať v mori, kde práve v apríli a máji sa začína utečenecká sezóna a Stredozemné more vyplaví pozostatky z utečencov a ich oblečenie? Táto udalosť zmenila idylickú dovolenku na nové smerovanie života manželov.
Najsmrtonosnejšia hranica na svete
Utečenci na južných brehoch Európy zomierajú už roky. Od roku 2000 sa v Stredozemnom mori podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu utopilo celkovo 22-tisíc ľudí, vlani to bolo rekordných 3 500. Pri dvoch aprílových nehodách preplnených člnov zomrela tisícka Afričanov a Arabov a téma sa okamžite ocitla v strede záujmu médií aj politikov.
Stredozemné more sa stalo hranicou, kde zomiera najviac ľudí na svete. Len v utorok tento týždeň sa utopilo vo vlnách mora ďalších 40 utečencov.
V Európe sa bije morálnosť v otázke záchrany životov so sebeckou túžbou po európskej identite, ktorú by mali narušiť vlny nových prisťahovalcov. Súčasný systém je však neudržateľný. Ten spočíva v tom, že o azyl môžu utečenci požiadal v krajine, na územie ktorej sa ako prví dostali. Ide o nariadenie Dublin II ešte z roku 2003, ktoré sa niekoľkokrát malo meniť, ale nikdy na to nebola politická vôľa.
Podstatou nariadenia je, že povoľuje členskému štátu vrátiť žiadateľa o azyl do prvej krajiny EÚ, na ktorého pôdu vstúpil. Aktivisti, ktorí bojujú za ľudské práva, oprávnene poukazujú, že krajiny nemajú podľa nariadenia povinnosť, ale len možnosť sa na nariadenie odvolať. Väčšina krajín toto právo s radosťou využíva.
Masívny príliv utečencov tak dopadá len na niekoľko krajín – Taliansko, Bulharsko, Maltu alebo Grécko. Po súši utečenci ďalej cestujú cez Maďarsko, Rakúsko až do cieľovej destinácie ako Nemecko alebo Švédsko. Počet žiadateľov o azyl v krajinách Európskej únie sa vlani oproti predchádzajúcemu roku zvýšil skoro o polovicu. Kým v roku 2013 požiadalo o azyl okolo 435-tisíc ľudí, vlani ich už bolo viac než 626-tisíc.
Zhruba polovica členských štátov v posledných rokoch zaznamenáva veľmi nízke počty žiadateľov, pritom každý tretí utečenec ich žiada v Nemecku, 13 percent vo Švédsku, zvyšok pokrývajú južné krajiny.
Taliani zrušili program na záchranu migrantov
Taliansko Brusel opakovane žiadalo o pomoc a riešenie neudržateľnej situácie. EÚ v snahe zabrániť ďalším tragédiám strojnásobila rozpočet (z troch na deväť miliónov eur) záchrannej misie v Stredozemnom mori, ale ide len o plátanie zanedbaných problémov z minulosti.
Peniaze sú vyčlenené na takzvanú operáciu Triton, ktorú riadi agentúra Frontex, čo je európska agentúra pohraničnej polície. Pozostáva približne z tucta lodí, ale tie môžu zasahovať len do tridsiatich námorných míľ od talianskeho pobrežia.
Väčší balík peňazí pomoci umožní, aby sa rozšírili námorné hliadky na úroveň, akú do decembra minulého roka poskytovala talianska záchranná operácia Mare Nostrum. Tú Taliani museli stopnúť pre neochotu európskych štátov naďalej prispievať na jej fungovanie.
Zo štatistík vyplýva, že za minulý rok prostredníctvom Mare Nostrum Taliani zachránili približne 100-tisíc utečencov. Náklady Talianska však dosiahli 114 miliónov eur, ktoré sa stali v zadĺženej krajine ľahko terčom kritiky.
Na Slovensku sme spokojní s tým, ako to je
Rakúsko najnovšie cez víkend vyzvalo, aby si krajiny podľa kvót rozdelili imigrantov, čo by bolo spravodlivé. Slovensku sa však do zmien nechce. Politikom, úradníkom a väčšine verejnosti to vyhovuje.
Naše ministerstvo vnútra odmieta prerozdeľovanie imigrantov na základe kvót, v tomto prípade sa odvoláva na bezpečnostné a ekonomické riziko.
„V prípade migrantov došlo k podceneniu situácie. Omnoho efektívnejšie bude posilnenie Frontexu a všetkých pohraničných operácií a tiež dôsledné plnenie schengenských kritérií na ochranu vonkajšej hranice EÚ. Niektoré západné krajiny chceli limitovať prílev pracovnej sily z východoeurópskych štátov EÚ, ale nemajú problém dávať povinné kvóty na desaťtisíce migrantov?“ odpovedal na otázky tlačový odbor.
Rezort sa ospravedlňuje tým, že za prílevom migrantov cez morskú cestu „vidí skôr ekonomickú migráciu“. „V prípade masívnejšieho vojenského konfliktu vzniká iná situácia, tu pomôcť vieme a aktívne sa zapájame do humanitárnych akcií,“ dodala hovorkyňa Michaela Paulenová. Vlani sme poskytli azyl len 14 migrantom, čo sa rovná štyrom percentám žiadostí. V roku 2013 sme rozdali azyl 15 cudzincom.
Postoj slovenskej vlády riešenie neposkytuje riešenie, čo robiť so stovkami tisíc utečencov, ktorí sa na cestu za lepšou existenciou rovnako vydajú a riskujú svoj život. Zdá sa, že dlhodobo má Európa len niekoľko možnosti.
Zmieriť sa s umieraním tisícov ľudí v mori, čo je prax, ktorá funguje (aj napriek upozorneniam) už niekoľko rokov, alebo sa vydať na komplikovanú cestu k spravodlivejšiemu rozdeleniu utečencov v EÚ.
To by otvorilo možnosť žiadať o azyl už mimo Európy, utečenci by sa vyhli riskantnej plavbe, ale na druhej strane by sa zvýšila popularita extrémistických politických strán. Najmä na juhu Európy, ktorá sa stále brodí s dôsledkami krízy, prevláda silný názor, že imigranti im berú prácu a zvyšujú kriminalitu v krajine, tvrdí analýza Pew Research Center.
Príliv imigrantov ospravedlňujú aj ekonomickým aspektom. Časopis Respekt pripomenul výrok britského ekonóma Paula Colliera, ktorý upozornil na španielsku štúdiu, dokázujúcu vzťah medzi imigráciou a ochotou platiť dane. „Španielski vedci nedávno zverejnili štúdiu, podľa ktorej ochota ich krajanov platiť dane a tým pádom financovať sociálne služby rapídne klesla pri stúpajúcej imigrácii. Spoločnosť môže byť príliš nezdravo homogénna, ale môže byť aj príliš heterogénna," tvrdí oxfordský ekonóm. Potom ale novinárov upokojuje tým, že Nemecko, kde je najvyšší podiel žiadateľov o azyl, sa tomuto stavu ešte ani nepriblížilo.
Sir Paul Collier: Immigration tends to make people more reluctant to pay taxes to finance benefits #Newsnight
— BBC Newsnight (@BBCNewsnight) December 11, 2014Jeho výzva je zaujímavá a mohla by inšpirovať aj politikov naprieč Európou: „Dúfal som, že v Európe konečne dokážeme viesť vecnú diskusiu o imigrácii. Debatu, ktorá nevyústi do hádok tých, ktorí nenávidia imigrantov, proti tým, ktorí nenávidia tých, ktorí nenávidia imigrantov. Ale tak ďaleko zjavne ešte nie sme. Namiesto toho musíme debatovať o stupni vzájomnej dôvery v našej spoločnosti," dodal.
Zarobil a vrazil peniaze do lode
Ako vziať riešenie do vlastných rúk, predviedli Chris Catrambone s manželkou Reginou, spomínaní na začiatku článku. Po skúsenosti na dovolenke sa definitívne rozhodli: založili neziskovú organizáciu pre pomoc emigrantov na mori Migrant Offshore Aid Station (MOAS), ktorá pracuje z kancelárie firmy Tangiers Group.
Tá ponúka cestovné poistenie a aktuálne správy z rozvojových trhov. Firmu pred pár rokmi Američan presťahoval z americkej Louisiany na Maltu a potom predal spoločnosti Osprey Insurance Brokers, ktorá poisťuje napríklad letisko na Malte.
Namiesto toho, aby si milióny užíval na pláži, rozhodol sa dokúpiť staršiu rybársku loď za 1,6 milióna dolárov a nechal ju prestavať na záchranné plavidlo. Loď pomenoval s manželkou Phoenix. Má dvadsaťčlennú posádku a vlani ňou za pol roka prišli na pomoc trom tisíckam migrantov. Na pomoc pri hľadaní si prenajali dva drony Schiebel Camcopter S-100 s HD kamerou za milión eur ročne, kúpili nafukovacie člny a stovky záchranných viest.
Na ďalšej stránke: Prečo tankery nevyťahujú stroskotancov a koľko zarábajú prevádzači
