Generácie sa zvyčajne formujú vplyvom prostredia, ktoré mení ich postoje. Veľkolepá a tichá generácia, narodená v prvých desaťročiach 20. storočia, zažila ekonomické ťažkosti a globálne konflikty, čo ju smerovalo k ľavicovým názorom. Babyboomeri vyrastali v prostredí rastu a prosperity, vďaka čomu inklinovali ku konzervatívnym hodnotám.
Podobná situácia platí aj pre mileniálov. Dospievali v tieni globálnej finančnej krízy, ktorú sprevádzala vysoká nezamestnanosť, stagnácia príjmov a neskôr nasledoval prudký nárast cien bývania. Tieto okolnosti viedli k tomu, že obhajovali progresívnu politiku.
Mýtus o „smutnej generácii“ mileniálov sa tak stáva realitou. Táto skupina sa môže zapísať do dejín ako ekonomicky najmenej šťastná generácia za posledné storočie, uvádza Financial Times. Briti narodení v polovici 90. rokov zažívajú nielen stagnáciu, ale priamo pokles životnej úrovne. V celej Európe je pre najmladšiu generáciu len málo dôvodov na optimizmus.
Mladým sa nechce pracovať. Vzniká celá generácia, ktorá bočí od pracovného trhu
Naopak, v Spojených štátoch generácia Z napreduje. Životná úroveň im od dospelosti rastie priemerne o 2,5 percenta ročne. To prináša nielen väčšiu medzigeneračnú mobilitu, ale aj rýchlejšie zlepšovanie životnej úrovne, než aké mali mladí babyboomeri v rovnakom veku. Okrem vyšších príjmov sa mladí Američania úspešne posúvajú aj na trhu s bývaním.
Neustále porovnanie jednotlivých generácií cez smartfóny môže zintenzívniť frustráciu mladých Európanov, ktorí zaostávajú za americkými rovesníkmi, konštatuje ešte FT.
Ďalšie dôležité správy
