Šplhanie po korporátnom rebríčku bolo kedysi jedným z pilierov amerického sna. Zdá sa, že po pandémii sa situácia zmenila a ľudia už netúžia po vplyvných tituloch, vlastných kanceláriách a vyšších platoch, ktoré by po povýšení získali. Väčšina zamestnancov sa dnes snaží v práci nevyčnievať a držať mimo radar nadriadených, aby im neponúkli lepšie miesto. Niektorí ich priamo odmietajú alebo dokonca žiadajú o degradáciu na pozíciu s menej povinnosťami.
V prieskume globálnej personálnej spoločnosti Randstad až 42 percent respondentov zo Spojených štátoch uviedlo, že o povýšenie nemajú záujem, pretože sú spokojní tam, kde sú. Tento podiel bol vyšší než v krajinách, ktoré sú známe laxnejším prístupom k práci, akými sú Taliansko, Španielsko a Nový Zéland.
Koniec karierizmu
Úpadok karierizmu je pre šéfov, ktorí sami tvrdo bojovali, aby sa po rebríčku vyšplhali čo najvyššie, zarážajúci. Skvelým príkladom je firma Dell. Jej vedenie si totiž myslelo, že dostalo geniálny nápad, ako dostať zamestnancov späť do kancelárií. Vo februári im oznámilo, že ak neprídu aspoň tri dni v týždni, nebudú mať nárok na povýšenie. Reakcia zamestnancov ich však prekvapila. Aj po niekoľkých mesiacoch takmer polovica z nich stále pracovala na diaľku. Vôbec im nevadilo zotrvať na súčasnej pozícii, ak to znamenalo, že môžu aj naďalej pracovať z domu. Ide o jasný dôkaz toho, že v roku 2024 už povýšenie nie je takou motiváciou ako kedysi.
Starší šéfovia by ich správanie mohli pripísať nedostatku ambícií. Karierizmus v očiach zamestnancov stráca lesk, čo je podľa Business Insideru vzhľadom na to, ako sa pracovné prostredie v posledných desaťročiach zmenilo, úplne pochopiteľné. Ako príklad uvádza pracovnú istotu. Manažéri sú v čase prepúšťania prví na rane, pretože zarábajú nadpriemerne. Ak zamestnanec prijme takéto povýšenie, stane sa zraniteľnejším, nie naopak.
Okrem toho nebol sen o šplhaní po korporátnom rebríčku nikdy taký úžasný, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Po povýšení sa ľudia často ocitnú na pozícii, ktorá je menej zmysluplná než predchádzajúca. Ide o tak rozšírený problém, že preň odborníci majú aj špeciálny termín: manažérska melanchólia. Jej podstatou je myšlienka, že čím vyššie po korporátnom rebríčku človek stúpa, tým menej ho práca napĺňa.
Hľadá sa motivácia
V hre je oveľa viac než len budúcnosť práce na diaľku. Karierizmus už dlho zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní dynamických a úspešných spoločností. Naháňanie sa za vedúcou pozíciou zvyklo motivovať zamestnancov, aby do práce dávali všetko aj napriek dlhým pracovným dňom, nekonečným mítingom a malicherným kancelárskym intrigám. Dnes im toto trápenie za to, zdá sa, nestojí.
Nie je to však úplne stratené. Ukázalo sa, že existuje veľa vecí, ktoré ľudí stále motivujú. Medzi najpopulárnejšie patria možnosť robiť zaujímavú prácu a autonómia pri plánovaní vlastného rozvrhu. Zamestnanci oceňujú, keď im kolegovia a nadriadení dávajú pocítiť, že sú hodnotnými členmi tímu. Rovnako ich dokáže motivovať aj šéf, ktorý ich naozaj počúva.
Ďalšie dôležité správy
