Nemožnosť pracovať z domu znamenala vyššie riziko nákazy alebo stratu zamestnania. Najohrozenejšie boli sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a z hľadiska pohlaví prácu strácali najmä muži. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.
Zatvorenie škôl, domáca výučba, vysoký podiel žien v zdravotníctve a karanténna OČR prispeli k tomu, že ženy strácali zamestnanie počas koronakrízy menej ako muži.
Koronakríza kosí ľuďom príjmy. Na ktorých výdavkoch Slováci najviac šetria?
„Prevaha žien v školstve vedie k tomu, že ženy môžu vo väčšej miere pracovať z domu. Ženy tvoria tiež väčšinu zamestnaných v zdravotníctve a sociálnych službách, kde vzhľadom na charakter práce k strate pracovných miest nedochádzalo,“ priblížili analytici IFP.
Rozdiely v náraste nezamestnaných sú najväčšie medzi mužmi a ženami vo veku 25 rokov až 45 rokov, čo naznačuje, že pod pomalší rast nezamestnanosti žien sa podpísala aj väčšia náchylnosť nastúpiť na karanténnu OČR.
„Údaje Sociálnej poisťovne o počtoch poberateľov ošetrovného potvrdzujú, že to boli práve ženy, ktoré vo väčšej miere zostávali doma s deťmi počas obdobia, keď boli materské a základné školy zatvorené,“ priblížili analytici IFP. Z dát SP vyplýva, že v máji tohto roka čerpalo ošetrovné 77-tisíc žien oproti 44-tisíc mužom.
Otcom sa materská dovolenka zapáčila. Analýza ukázala, aký to má vplyv na pracovný trh
Analýza tiež ukázala, že slovenský trh práce sa vyvíja podobne ako tie v zahraničí. „Prudký šok do ekonomickej aktivity spôsobený pandémiou sa negatívne prejavil na zamestnanosti v takmer všetkých krajinách EÚ. Koronakríza mala podobný priebeh v mnohých krajinách aj napriek rozdielnym trhom práce,“ konštatuje IFP.
Na Slovensku, ale aj v Španielsku, v Kórei či v Rakúsku bol najväčší relatívny nárast nezamestnanosti v službách, ale aj v sektore nehnuteľností a dopravy. „Aj v týchto štátoch strácali prácu najmä dočasní a nízkokvalifikovaní zamestnanci. Podobne ako na Slovensku maloobchod zaznamenal stratu pracovných miest aj v Rakúsku či Nórsku,“ podotkli analytici IFP.
Extrémnym prípadom je americký trh práce, kde nezamestnanosť stúpla z 3,5 percenta vo februári na viac než 14 percent v apríli. „Americký trh práce je veľmi flexibilný a v porovnaní s európskym je charakteristický menšou ochranou zamestnancov. Práve jednoduchšia možnosť zamestnávateľov prepúšťať a absencia podporných schém viedla v apríli k takému výraznému nárastu nezamestnanosti,“ vysvetlili analytici.
Pandemická OČR platí aj od júna. Rodičia riešia, ako to bude fungovať cez letné prázdniny
Naopak, v susedných krajinách v Česku a v Poľsku trh práce kríze odolal a nezamestnanosť zostala takmer nezmenená. „Nezamestnanosť veľmi nestúpla ani v Nemecku, pravdepodobne vďaka trvalo zaužívanej schéme podpory skrátenej práce, tzv. kurzarbeitu,“ uvádza sa v analýze IFP.
