Nový typ lieku spôsobuje ošiaľ medzi krásnymi a bohatými. Iba jedna injekcia týždenne a váha ide dole, píše portál The Economist.
Elon Musk naň nedá dopustiť, influenceri mu na TikToku skladajú ódy a hollywoodske hviezdy jeho užívanie vehementne zapierajú. Najnovší liek na chudnutie je však viac než iba kozmetickým výstrelkom.
Najväčší úžitok z neho nebudú mať celebrity v Los Angeles či Miami, ale miliardy bežných ľudí, ktorých nadmerná váha pripravila o zdravie. Nová trieda liekov nazývaných agonisty glp-1 receptorov, zdá sa, funguje.
Prevratná metóda chudnutia?
Dánska farmaceutická firma Novo Nordisk vyvinula liek Semaglutide, ktorý počas klinických testov u subjektov viedol k zhruba 15-percentnej strate hmotnosti. V Spojených štátoch, Dánsku a Nórsku sa už predáva pod menom Wegovy a čoskoro bude dostupný aj v iných krajinách. Liek Ozempic je jeho verziou s nižšou dávkou a používa sa na liečbu cukrovky, no neoficiálne aj na chudnutie. Americká spoločnosť Eli Lilly zas vyvinula konkurenčný glp-1 liek, ktorý je účinnejší a by mal do predaja vstúpiť ešte tento rok.
Analytici sa domnievajú, že trh s glp-1 liekmi by mohol mať do roku 2031 hodnotu 150 miliárd dolárov, čím takmer dobehne trh s liekmi proti rakovine. Niektorí z nich si navyše myslia, že glp-1 lieky sa stanú rovnako bežnou vecou ako betablokátory či statíny.
Epidémia obezity
Nová trieda liekov prišla v najvhodnejší čas. V roku 2020 trpeli nadváhou či obezitou až dve pätiny celkovej svetovej populácie. Podľa neziskovej organizácie World Obesity Federation by toto číslo mohlo do roka 2035 stúpnuť o viac než polovicu na štyri miliardy prípadov. Ľudia priberajú všade vo svete, no najrýchlejšie im to ide v Egypte, Mexiku či Saudskej Arábii.
Tento trend je obzvlášť znepokojujúci, pretože obezita spôsobuje celý rad iných zdravotných ťažkostí vrátane cukrovky, ochorení srdca či vysokého krvného tlaku, ako aj mŕtvicu, dnu a rôzne druhy rakoviny.
Obezita nemá vplyv iba na jedincov, ktorých postihuje, ale aj na verejné financie. Podľa akademikov by mohla nadmerná váha svetovú ekonomiku do roku 2035 ročne stáť až štyri bilióny dolárov, čo je 2,9 percenta svetového HDP. Tieto náklady by zahŕňali napríklad výdavky na zdravotnú starostlivosť či stratený pracovný čas v dôsledku s obezitou súvisiacej choroby či predčasného úmrtia.
Sľubná budúcnosť i neistoty
Dopyt po injekciách glp-1 rastie a investori si na ne brúsia zuby skoro rovnako ako ich užívatelia s novonadobudnutým úzkym pásom. Trhová kapitalizácia firmy Novo Nordisk sa za dva roky zdvojnásobila na 326 miliárd dolárov, čím sa stala druhým najhodnotnejším výrobcom liečiv na svete.
Analytici predpokladajú, že na prelome desaťročia bude glp-1 lieky užívať až polovica obéznych Američanov hľadajúcich pomoc. Tak ako pri mnohých nových liekoch s tak sľubnou budúcnosťou, aj tu existuje zopár faktorov, ktoré vyvolávajú istú dávku neistoty. Menovite ide najmä o bezpečnosť a cenovú dostupnosť.
Otázka bezpečnosti až tak neprekvapí, keďže pri úplne novom druhu lieku je zozačiatku ťažké povedať, aký vplyv bude mať z dlhodobého hľadiska. Politikov navyše trápia aj náklady s ním spojené. Účet za liek Wegovy sa v Amerike pohybuje na úrovni 1 300 dolárov za mesiac, Ozempic vyjde o čosi lacnejšie a mesačne stojí zhruba 900 dolárov. Vzhľadom na tak vysoké ceny by sa pacientom mohlo doživotné užívanie značne predražiť. Farmaceutické spoločnosti by však v budúcnosti mohli s vládami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uzavrieť dohody a zaistiť tým vysoký objem dodávok za nízke ceny.
Vidina zárobku už zlákala aj konkurenčné firmy, akými sú Amgen, AstraZeneca či Pfizer, ktoré už začali pracovať na vývoji vlastných liekov tohto druhu.
Ďalšie dôležité správy
