Ako fungujú americké vysoké školy?
Nie všetky školy v Spojených štátoch fungujú s takouto agresívnou ziskovou misou („for profit“). Práve naopak. V USA existujú aj takzvané not-for-profit colleges, čo sú všetky štátne školy a aj väčšina súkromných, akými sú Harvard alebo Stanford.
„For profit colleges je sektor, ktorý podľa mnohých pozorovateľov zneužíva aj študentov, ktorí buď nie sú dobre informovaní, alebo sú v strednom veku a nemajú možnosť študovať na typickej univerzite,“ vysvetľuje realitu Ján Žilinský. For-profit colleges míňajú oveľa menej na výuku, čo potvrdzujú štatistiky: v priemere minú for profit vysoké školy na jedného študenta 3 017 dolárov, v prípade komerčných vysokých škôl s neziskovou misiou sú investície až päťnásobne vyššie – na úrovni 15 321 dolárov.
Obrovský rozdiel je aj v kvalite. Kým for profit colleges minú na výskum na jedného študenta osem dolárov, súkromné vysoké školy bez motivácie zisku minú takmer 6 000 dolárov.
Ročné školné sa pohybuje v štátnych školách okolo 2 000 dolárov, ale v súkromných školách zameraných na profit na úrovni 31-tisíc dolárov. V prípade komerčných bez profitu je priemerné školné na úrovni 26-tisíc dolárov. Rozdiely sú obrovské aj v úspešnosti absolventov. Študentov, ktorí ukončia štvorročné štúdium na for profit univerzite, je len 28 percent – drvivá väčšina nie je schopná platiť svoje dlhy a tak zo školy vypadne.
Štúdia Harvardu z roku 2013 tvrdí, že čisto komerčné vysoké školy míňajú až 11 percent svojich príjmov na reklamu. J. Žilinský pripomína, že 24 percent príjmov týchto škôl putuje okrem reklamy aj na ďalší marketing a priamy predaj cez recruiterov. Aby takáto škola získala nového študenta, v priemere minie 4 000 dolárov, čo je štvrtina priemerného ročného školného v USA.
For profit colleges sú napriek ich rozmachu počas krízy stále minoritnou záležitosťou. V roku 2013 ich navštevovalo 1,6 milióna študentov (takmer štyri milióny ľudí navštevovalo neziskové súkromné školy), kým na štátne vysoké školy chodilo 14,7 milióna študentov.
Počet študentov vysokých škôl v USA Zdroj: IES
V USA je celkovo 3 026 vysokých škôl, ktoré udeľujú minimálne bakalárske tituly (čiže ponúkajú 4-ročné štúdium). Z nich je 689 verejných (majú nižšie školné a mierne slabšiu kvalitu než top súkromné školy).
1 555 škôl je súkromných a zároveň neziskových (Stanford, Harvard sú práve v tejto kategórii). Počet súkromných škôl zameraných na zisk, ktoré sú riadené ako firma, je 782. Sektor sa rozmohol v uplynuylej dekáde. V roku 2000 ich bolo len 218, v roku 1990 len 64 a desať rokov predtým ani dvadsať.
„Takže tento typ vzdelávania je relatívne nový fenomén. Vláda, samozrejme, chce čo najširšiu ponuku na trhu so vzdelávaním, takže tieto inštitúcie dotuje priamo grantami, alebo nepriamo spôsobom, že garantuje a dotuje študentské pôžičky,“ dodal analytik J. Žilinský.
Reforma zatiaľ na začiatku
Prezident Barack Obama začiatkom roka ohlásil, že je nutné urobiť reformu vysokoškolského vzdelávania.
„Prezident B. Obama spomínal napríklad takzvané community colleges. Ich účelom je umožniť čo najviac Američanom lacno študovať na takzvaných komunitných vysokých školách, ktoré ponúkajú dvojročné tituly alebo na prax zamerané certifikáty. Na rozdiel od čisto komerčných inštitúcií, ako napríklad Corinthian Colleges, tieto komunitné vysoké školy preukázateľne zvyšujú konkurencieschopnosť svojich absolventov na trhu práce,“ hovorí pre TREND.sk Marek Hlaváč, ktorý na Harvard University prednáša mikroekonómiu a politickú ekonómiu.
Tieto „vysoké školy“, ktoré majú byť zdarma, trvajú dva roky a dá sa na ne chodiť aj večer a bez dobrých výsledkov na strednej škole.
„Návrh prezidenta B. Obamu je snahou oživiť vzdelanie ako jednu z hnacích síl hospodárskeho rastu. Ak sa mu podarí presvedčiť budúce generácie, aby pokračovali v štúdiu aj po strednej škole, je tu veľká pravdepodobnosť, že tempo hospodárskeho rastu sa posilní v nadchádzajúcich desaťročiach,“ napísal na blogu denníka New York Times ekonóm Justin Wolfers.
Kde sú počiatky problémových pôžičiek?
Študentské dlhy sú podľa štatistík Federal Reserve Bank of New York vyššie ako dlhy, ktoré majú Američania na kreditných kartách a pôžičkách na nákup áut. Dlhy študentov sú nižšie už len v porovnaní s hypotékami, ktoré v prvom polroku minulého roka dosiahli úroveň 8,2 bilióna dolárov.
Zadlženie Američanov podľa typov pôžičiek. Zdroj: Bloomberg
Pôžičkový program pre študentov sa začal v USA v roku 1965 a mal logické dôvody. Prezident Lyndon Johnson rozhodnutie zriadiť systém federálnych pôžičkových programov zdôvodnil tým, že by bolo fajn poskytnúť študentom spoľahlivý prístup k finančným prostriedkom, ktoré by pomohli dostať sa na vysokú školu odložením niektorých nákladov, kým sa nezamestnajú. Navyše, úvery mali byť splatené v priebehu niekoľkých rokov, zatiaľ čo prínos vysokoškolského titulu je na celý život.
V grafe, ktorý zverejnil portál Bloomberg, je evidentné, že rast študentských dlhov sa postupne navyšoval a kľúčovým bodom bol rok 2010. Na trhu bolo nedostatok pracovných miest a preto sa na zvyšovanie kvalifikácie hlásili aj zamestnaní ľudia. Ale čo bolo podstatnejšie - jednotlivé štáty začali počas krízy výrazne obmedzovať financovanie školstva - výsledkom bolo, že školy si začali svoje náklady kompenzovať zvýšeným školným.
Kríza v rokoch 2008 a 2009 spôsobila, že 48 štátov znížilo dotácie v priemere o štvrtinu. Aj v súčasnosti sú priemerné dotácie na jedného študenta na úrovni 2 026 dolárov, čo je o 23 percent menej ako pred recesiou. V chudobnejších štátoch ako Arizona, Louisiana a Južná Karolína (tam poklesy dotácií pokračovali aj vlani) došlo k poklesu príspevkov až o 40 percent.
Štátne vysoké školy následne zvýšili školné v priemere o 1 936 dolárov, čo je 28 percent oproti školskému roku 2007-08. V Arizone sa školné zvýšilo až o 80 percent, v štátoch Georgea a Florida sa štúdium predražilo o 66 percent.
Keď prezident B. Obama spomínal neudržateľnosť školného, povedal, že priemerné školné a poplatky na štátnych štvorročných vysokých školách sa v priebehu posledných troch desaťročí zvýšili o viac ako 250 percent, zatiaľ čo príjmy typickej americkej rodiny vzrástli za rovnaké obdobie iba o 16 percent (nespomínal však súkromné vysoké školy - či už ziskové alebo neziskové, kde je rast školného ešte drastickejší).
