Pred desiatimi rokmi bol svet fascinovaný Josém Mujicom. Bol to ľudový prezident Uruguaja, ktorý sa vyhol prezidentskému palácu a žil v malom dome s plechovou strechou so svojou manželkou a trojnohým psom.
Šesťdesiat percent ľudstva v niečo verí a to treba rešpektovať. Podľa bývalého uruguajského prezidenta Pepeho Mujicu sa ľudia často nevedia zmieriť s tým, že sú len malou časťou vesmíru. J. Mujica bojuje so smrťou. Podstupuje ožarovanie nádoru v pažeráku, a vo veku 89 rokov, keď mu bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie, priznal, že cesta k uzdraveniu bude náročná.
„Nepripúšťame si ľahko skutočnosť, že sme mravčekom v nekonečnosti vesmíru.“ Ľudia podľa neho potrebujú nádej, ktorá im pomôže vyrovnať sa s ich existenciou, najmä keď premýšľajú o smrti. Podľa neho ľudia si môžu uľahčiť život veľmi jednoduchým spôsobom, ale stále sa len vyhovárajú. „Kniha je najväčší ľudský vynález. Je škoda, že ľudia tak málo čítajú. Vravia, že na to nemajú čas.“
Trh nás ovláda
V rozhovore pre portál New York Time hovoril aj tom, že trhová ekonomika je neúprosná. Vytvorila podprahovú kultúru, ktorá ovláda ľudský inštinkt. „Urobila z nás nenásytných kupujúcich. Žijeme preto, aby sme kupovali. Pracujeme, aby sme kupovali. A žijeme, aby sme platili. Úver je náboženstvo. Takže sme tak trochu v háji.“
Podľa bývalého prezidenta Uruguaja ľudstvo potrebuje menej pracovať, mať viac voľného času a byť viac pri zemi. „Prečo toľko odpadu? Prečo musíte meniť svoje auto? Vymeniť chladničku?“
V rozhovore spomínal aj na svoje funkčné obdobie prezidenta. „Raz som išiel do Nemecka a posadili ma do Mercedesu-Benz. Dvere vážili asi 3-tisíc kíl. Dali 40 motoriek dopredu a ďalších 40 dozadu. Hanbil som sa.“ Myslí si, že honosné prezidentské vily sú skôr na obtiaž. „Aby ste si dali čaj, musíte prejsť tri bloky. Zbytočné. Mali by z nich urobiť školy.“
Mujica má veľké obavy o budúcnosť ľudstva, no zároveň zdôrazňuje, že napriek všetkým výzvam sa ľudia nesmú prestať snažiť. Hovorí, že napriek tomu, že míňame na zbrane, mali by sme stavať veterné mlyny. Týmto prirovnaním upozorňuje na dôležitosť investovania do trvalo udržateľných riešení namiesto do zbrojenia a deštrukcie. Svet je podľa neho plný šialenstva, nebezpečných ľudí s atómovými zbraňami, ale aj fanatizmu, ktorý prehlbuje globálne konflikty.
Mujica si uvedomuje, že ľudstvo je v mnohom veľmi komplikované. Človek je pre neho „komplikované zviera,“ ktoré je zároveň múdre aj hlúpe. Táto dualita sa odráža nielen v ľudskom správaní, ale aj v širších spoločenských procesoch, ktoré vedú k paradoxom – na jednej strane dokážeme inovovať, zlepšovať podmienky pre život, no zároveň mnohé z týchto inovácií použijeme na deštruktívne účely.
Asketický život
Bývalý prezident Uruguaja je známy svojím pokorným a jednoduchým životom. Veľmi kriticky vníma súčasný konzumný spôsob života, ktorý ľudí odtrháva od toho podstatného. Tvrdí, že ľudia sa stávajú otrokmi svojich materiálnych túžob.
„Čím viac vecí vlastníte, tým viac vám chýba čas.“ Zmysel života podľa Mujicu nespočíva v naháňaní sa za hmotnými statkami, ale v hľadaní skutočného šťastia, ktoré pramení zo slobody a možnosti rozhodovať o vlastnom živote.
„Chudoba neznamená mať málo, ale túžiť po neustále väčšom množstve.“ Mujica vo svojich myšlienkach často odkazuje na hodnotu striedmosti a skromnosti. Podľa neho je šťastie skôr otázkou životného postoja a vnútorného pokoja než množstva vecí, ktoré vlastníme. Zmysluplný život spočíva v tom, že žijeme v súlade so svojimi hodnotami, venujeme čas rodine, priateľom a osobnému rozvoju, a nie v nekonečnej honbe za bohatstvom.
Jeho filozofia, ktorú vyjadril počas svojho pôsobenia v úrade, je jednoduchá, no silná: „Šťastie nespočíva v tom, koľko vecí vlastníte, ale v tom, ako si ceníte čas.“ Podľa Mujicu je to práve čas, ktorý je najcennejšou komoditou – nie peniaze, nie majetok, ale čas, ktorý máte k dispozícii na to, aby ste prežili život podľa svojich predstáv.
