Jeden šéfoval webu, no dnes robí školníka. Ďalší vymenil rokovania s EÚ za prácu recepčného

Čo by ste si pomysleli, keby ste stretli človeka, ktorý vymenil pozíciu šéfredaktora za prácu školníka na základnej škole? A čo by sa vám prehnalo hlavou, keby vás v nemeckom hoteli ubytoval recepčný, ktorý predtým na Slovensku pracoval pre samosprávny kraj a zapájal sa do rokovaní s Európskou komisiou? Mnohí by možno krútili hlavou nad tým, prečo sa niekto rozhodol odísť z dôležitých postov a zostúpiť do obyčajnejšieho pracovného života. Ľudia, čo tak dobrovoľne urobia a sú s tým navyše spokojní, však nie sú až takou raritou, ako by sa mohlo zdať.

Pracovné prostredie na Slovensku má od ideálu veľmi ďaleko. Množia sa prípady, keď ľudia odchádzajú do inej krajiny a uspokoja sa tam s pracovnou pozíciou, ktorá je v pomyselnom rebríčku o niekoľko úrovní nižšie ako tá, na ktorej pracovali na Slovensku. Niektorí z nich si pritom nevedia predstaviť, že by podobnú prácu vykonávali na Slovensku.

Okrem toho, že mnohí si zvolia za svoj nový dočasný či stály domov zahraničie, sú aj prípady, keď úspešný odborník neuniká z krajiny, ale len z pracovnej oblasti, v ktorej je nespokojný. Zodpovednosť a stres vymení za pokoj na pozícii, ktorá síce neprináša spoločenskú prestíž, ale zato mu umožňuje viac kontrolovať vlastný život.

Školníkom náhodou, avšak už štvrtý rok

Richard Hombauer založil pred rokmi vlastný web s recenziami mobilných telefónov. Bavilo ho byť sám sebe pánom, písať o technologických novinkách, cestovať po veľtrhoch a učiť sa nové veci. Ubehlo však pätnásť rokov, svoj projekt predal a ostal v ňom už len na pozícii šéfredaktora. Jeho predstavy sa však s predstavami nových majiteľov rozchádzali a preto sa rozhodol, že do štyridsiatky chce skúsiť ešte niečo nové.