Britský epidemiológ a zástanca stravy podporujúcej zdravý črevný mikrobióm Tim Spector je presvedčený, že ľudia by mali každý týždeň zjesť aspoň 30 rôznych druhov rastlín a vymeniť ultraspracované potraviny za fermentované.
Podľa štúdie z dielne Stanfordovej univerzity zlepšuje strava bohatá na fermentované potraviny imunitu a celkové zdravie. Pomáha takisto udržiavať hmotnosť a zároveň znižuje riziko vzniku cukrovky, rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení. Črevá sú expertami považované za „druhý mozog“ tela. Nezdravý mikrobióm má súvis s rozvojom depresie a zlou náladou. Fermentované potraviny obsahujú prospešné baktérie, známe ako probiotiká, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a správnu funkciu čriev.
Supermarkety nový trend v stravovaní prijali a ich regály praskajú pod váhou fliaš s kefírom či kombuchou, ale aj pohárov s miso pastou či kimči. Tieto produkty bývajú o niečo drahšie, no dobrou správou je, že zaraďovanie fermentovaných potravín do jedálnička nemusí peňaženku až tak zabolieť. Človek si ich dokáže spraviť aj doma.
Príprava kyslej kapusty nezaberie dlhšie než príprava šalátu so zálievkou, pripomína špecialistka na fermentáciu Asa Linea Simonssonová. Kapustu stačí iba nakrájať, osoliť a vložiť do pohára, kde môže kvasiť. Tento proces sa nazýva divoká fermentácia a spolieha sa na mikroorganizmy, ktoré sa prirodzene nachádzajú na potravinách alebo vo vzduchu.
Kyslá kapusta následne prejde lakto-fermentáciou, čo znamená, že pôvodné živiny ostanú zachované a dokonca vzniknú aj nejaké nové vrátane vitamínov skupiny B a vitamínu K. Probiotické mikroorganizmy, akým je Mycobacterium vaccae, prispievajú k uvoľňovaniu hormónu sérotonínu, ktorý môže zmierňovať úzkostné a depresívne stavy.
Ďalšie dôležité správy
