V roku 1896 vymyslel lekár a farmaceut Sagen Išizuka japonskú filozofiu nazývanú „šokuiku“. Jej názov je odvodený z dvoch slov, ktoré znamenajú „jesť“ a „rásť“. Rodičia a školy by mali v rámci tejto filozofie učiť deti, odkiaľ jedlo pochádza a ako ovplyvňuje myseľ a telo. Šokuiku je neoddeliteľnou súčasťou japonskej kultúry a jedným z hlavných dôvodov, prečo patria japonské deti k tým najzdravším na svete, píše portál CNBC.
Podľa UNICEFu je Japonsko jedinou krajinou spomedzi 41 vyspelých krajín EÚ a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, kde menej ako jedno z piatich detí trpí nadváhou. Juko Tamurová prezradila, čo tu robia rodičia inak, že sa im darí vychovávať zdravšie a menej prieberčivé deti:
Šokuiku zavádzajú už v ranom veku
Japonskí lekári tehotným ženám často odporúčajú, aby jedli vyváženú stravu a držali sa metódy „ičidžú-sansai“, čo v preklade znamená jedna polievka, tri pokrmy. Jej základom je miska ryže a miska miso polievky, ktorú dopĺňajú tri ďalšie misky jedla. Jedna by mala obsahovať mäso alebo iný druh na bielkoviny bohatého pokrmu, zvyšné dve sú vyhradené pre prílohu v podobe zeleniny, húb či rias.
Takto sa Japoncom darí stravou prijímať dostatok vitamínov, minerálov i vlákniny. Čím sú ich deti staršie, tým viac ich rodičia učia zdravým stravovacím návykom. V niektorých materských školách chodia deti dokonca sami oberať zeleninu, ktorú majú potom na obed.
Podporujú bento obedy
Viac ako 95 percent japonských základných a stredných škôl deťom poskytuje obedy. Jedálniček vytvárajú výživoví experti a študenti sa aktívne podieľajú na servírovaní pokrmov.
Mnohé materské školy takisto ponúkajú deťom obedy, no podporujú aj nosenie si jedla z domu v podobe bento boxov. Vychovávateľky v materských školách deti často nabádajú, aby sa o obsahu boxov s kamarátmi počas jedenia rozprávali. Obedy sú tak podľa nich oveľa zábavnejšie a existuje väčšia šanca, že deti vyskúšajú aj jedlo, ktoré by inak odmietli.
Vďaka bento boxom sa škôlkari vyhnú jedlu z prevádzok rýchleho občerstvenia, ktoré obsahujú vysoký podiel tuku a rôzne aditíva. Rodičia pri napĺňaní krabičiek siahajú po čerstvých lokálnych surovinách, akými sú treska, kukurica či pak choi.
Jedlo pripravujú vo várkach
Každodenné varenie si japonskí rodičia zjednodušujú napríklad aj zmrazovaním veľkých porcií ovocia a zeleniny. Deti majú zákaz nosiť si do škôlok desiaty s vysokým obsahom tuku, cukru či tukov, akými sú čipsy a keksíky. Rodičia ich preto musia väčšinou pripravovať z čerstvých surovín. Príprava väčších porcií výživovo hodnotných jedál im výrazne skráti čas strávený v kuchyni. Mrazená zelenina a ovocie zas prídu vhod v čase slabej úrody.
Voda a čaj namiesto limonád
Tamurová svojej dcére nezakazuje džúsy ani mliečne kokteily. Už v ranom veku jej začala dávať jačmeňový čaj, ktorý je bohatý na minerály a neobsahuje kofeín. V obľube ho majú Japonci všetkých vekových kategórií, pretože je skvelou alternatívou k sladeným čajom a limonádam z obchodu. Pomáha takisto znižovať denný príjem kalórií.
Ďalšie dôležité správy
