Pred voľbami ste prezentovali aj železničné prepojenie medzi Starým mostom a Trnavským mýtom cez Karadžičovu ulicu. V mestskej koncepcii rozvoja MHD je však nakreslená len električka. Znamená to, že s vlakom sa už neráta?
Ráta sa s tým, že Karadžičova bude slúžiť opäť aj verejnej preprave. Vlaky tadiaľ jazdili vždy. Treba sa k tomu vrátiť alebo tam spraviť aspoň električku. Bratislava je hlavným mestom krajiny, ktoré je od nej na sever a na východ. Väčšina ľudí dochádza od Pezinka, Trenčína, Šamorína.
Nesrovnal Ivo Zdroj: Milan David
Dobre, ale ako si toto severojužné prepojenie predstavujete?
Môže to byť povrchový tunel, ako teraz spravili v Salzburgu okolo letiska. Vykopete a zasypete. Môže to byť na pilótach. Tak to je vo viacerých európskych mestách. Berlín a Hamburg majú polovicu tratí na pilótach. Takto by to mohlo vyzerať.
A vy sa k akej možnosti prikláňate?
K možnosti, aby to tam bolo. Detaily budú už výsledkom nejakého technického riešenia. Vzniká nám tam nová zóna Chalupkova, nová autobusová stanica. Všetky odborné argumenty hovoria pre to, aby toto územie bolo obslúžené nielen autobusmi, ale aj koľajovou dopravou. Pre mesto je tento dopravný koridor zásadný, aby ste sa napríklad z Pezinka dostali do Rajky za 15 minút. Je to veľmi dôležité aj pre centrum mesta, aby sa tam ľudia rýchlo dostali, lebo centrum sa vyľudňuje, stáva s monofunkčným. Je tu iba zábava, reštaurácie, ruší to domácich. Pre urbanistický rozvoj a sociologickú skladbu je to zlé. Musíme urobiť všetko preto, aby sa sem ľudia vrátili.
Ľuďom ste dali nádej, že ich dopravné problémy vyriešia vlaky. Od roku 2015 ale počúvajú len to, že sa pripravuje nejaká štúdia, ktorá má byť tento rok. Viete im teraz povedať niečo viac?
Je tam pracovná skupina, ktorej je mesto súčasťou. Ale je to projekt železníc. Mesto má zviazané ruky, je odkázané na presviedčanie, spoluprácu. Tá je dobrá, ale je to rozhodnutie iného orgánu.
Pripravuje sa východný obchvat Bratislavy. Ako si predstavujete severný obchvat. Sú viaceré možnosti, ako by sa mohla odkloniť doprava z centra – okrem diaľničného obchvatu D4 z Rače do Stupavy je tu ešte aj prepojenie Galvaniho s Lamačom. Venujete sa týmto alternatívam?
My sme sa venovali primárne obnove bratislavských ciest. Za rok 2016 sme obnovili 50 kilometrov ciest. Takýto rozsah opráv za 15 rokov nikto neurobil. Budeme v tom pokračovať, nielen pri cestách, ale aj pri chodníkoch. Som rád, že Bratislava bude mať obchvat, bezosporu pomôže mestu. R-sedmička tiež pomôže mestu. Ale uvidíte, že bude plná. Autá sú ako voda. Kde postavíte cestu, tam sa nalejú. To je aj jeden z argumentov, prečo sa musíme vrátiť k Filiálke a k ďalším projektom verejnej dopravy. Ale pri súčasnom rozpočte mesta sú to skôr vízie. Bratislava je tak absurdne financovaná, že rekonštrukciu Hlavnej stanice si nevie zaplatiť sama a musí na to používať súkromníkov. Bez zlepšenia financií si tieto kľúčové dopravné stavby nebudeme vedieť zaplatiť.
V Bratislave často vidieť autá parkovať na cyklochodníkoch. Teraz, keď idete zavádzať parkovaciu politiku, ešte viac sa zvýšia nároky na vymožiteľnosť. Ako ste na to pripravení? Budete posilňovať mestskú políciu?
Sme na to, samozrejme, pripravení. Súčasťou pravidiel parkovania musí byť aj represia. Na mestskú políciu dáme o 800-tisíc eur navyše. Prijmeme do 50 policajtov.
Je problém vymožiteľnosť pokút?
Nie je to problém, ale je to administratívne veľmi náročné, lebo policajt to musí celé zdokumentovať. Česi majú na rozdiel od nás systém objektívnej zodpovednosti, že zdokumentujete značku, odfotíte ju a majiteľ auta je zodpovedný za to, čo sa s autom stalo. U nás to platí iba pri policajnom zbore. Objektívnu zodpovednosť nemôžu uplatňovať obce či mestské polície. Ak nie je vodič priamo na mieste, proces objasňovania priestupku je potom časovo aj finančne náročnejší.
Očakávate aj vyšší príjem z pokút do mestského rozpočtu?
Keď sme si pripravovali parkovaciu politiku, dali sme si spraviť ekonomický model, aby všetci vedeli, o čom rozprávame. Ten potvrdil určitú správnosť nášho rozmýšľania, ale priniesol jeden záver, že parkovacia politika bude menej výhodná pre mesto ako pre mestské časti. Mesto na to bude doplácať ďaleko viac. Ale keďže mesto financuje aj mestskú políciu, padol návrh, aby aspoň výnosy z pokút šli mestu, aby sa aspoň zmiernila tá nevýhodnosť. Toto očakávame, ale či to bude mať pozitívny alebo negatívny vplyv, či výnosy prevýšia náklady a kedy, si netrúfam povedať.
Nesrovnal Ivo Zdroj: Milan David
Ubudne po zavedení parkovacej politiky áut v meste?
Očakávame, že ich ubudne. Preto to robíme, aby sa zmenilo nastavenie a motivácia ľudí. Parkovacia politika má pre mesto ešte jeden význam. Máme tu približne 150-tisíc ľudí, ktorí tu pracujú, využívajú cesty, ale nemajú tu trvalý pobyt, od ktorého závisí aj financovanie mesta. Parkovacia politika ich môže motivovať, aby sa tu prihlásili na trvalý pobyt, lebo tým získajú možnosť lacnejšie parkovať. Aj Bratislava tým získa, takže je to taká win-win situácia.
Za druhé auto sa má platiť viac ako za prvé. Má to byť motivácia, aby domácnosti nemali viac áut?
Je to motivačný nástroj, aby sme menili naše myslenie, ako sa správať v mestách. Zachytil som jednu debatu o parkovaní v Hamburgu. Problémy boli podobné. Hamburská samospráva mala dosť odvahy, aby povedala: Auto je súkromné vlastníctvo a to je váš súkromný problém. My sme verejná správa a nie sme tu na to, aby sme riešili súkromné problémy. Nastavujeme pravidlá, aby mali všetci čo najväčší komfort. Samozrejme, chceme ľuďom uľahčiť parkovanie. To sa stane, ak z ulíc odídu tí, čo tam nemajú čo robiť. Potom pribudne parkovacích príležitostí pre Bratislavčanov. To je samozrejmé. Ale musíme začať uvažovať nad tým, že mesto nemá byť zahltené autami, má byť čisté, má tu byť čistý vzduch, deti, matky s deťmi a seniori sa nemajú báť chodiť po chodníkoch. Musíme tiež znižovať prašnosť.
Keď sa postaví R-sedmička, vyústi na Bajkalskej a Prístavnej ulici, takže tam pribudne áut. Ako na to chcete reagovať?
Dal som preveriť, aký to bude mať dopad. Ale je jasné, že áut tu pribudne, o to viacej budeme potrebovať parkovaciu politiku a podporu MHD.
Ako to je byť nezávislým primátorom, nemať za sebou politickú stranu?
Je to oslobodzujúce v tom, že sa nemusím riadiť nejakou straníckou disciplínou, ktorá môže byť niekedy pozitívna, inokedy negatívna. Je to ťažšie v tom, že o všetko musíte bojovať. Tým, že nemám za sebou nijakú štruktúru, ktorá by robila bububu, o každú vec sa musím biť samostatne. Ale keď sa pozriem na tie dva roky, vidno výsledky. V kľúčových veciach som ich vedel spojiť dohromady. Je to namáhavá práca, lebo tu nie je žiadna koalícia. Musím sa stretávať, vysvetľovať, s poslancami, so starostami, s mimovládkami, s odbornou verejnosťou.
