Pred voľbami v roku 2014 ste vraveli, že spravíte z Bratislavy modernú európsku metropolu ako Berlín alebo Zurich. Nepríde vám to po dvoch rokoch ako utópia?
Vôbec nie. Ja denne pomerujem to, čo som hovoril v kampani, s tým, čo robím. Keď sa pozriem na tie dva roky, vidím obrovské množstvo práce a vidím výsledky, vidím, že Bratislavu otáčame smerom k modernej európskej metropole. Samozrejme, nič nie je zo dňa na deň, tie problémy sa tu kopia 15 rokov a ja som tu dva roky. Dokončili sme Starý most, zintegrovali sme dopravu, máme nové cyklotrasy, nakúpili sme nové autobusy, električky, modernizujeme trate.
S tým sa dá súhlasiť, ale ide o projekty, ktoré naštartovalo ešte bývalé vedenie.
No ale spomeňte si, v akom boli stave. Boli domotané a zbabrané. Starý most neexistoval, v integrovanej doprave päťkrát zrušili obstarávanie kvôli nekompetentným podkladom. Hrozilo, že tieto projekty sa nedokončia, Bratislava bude musieť vracať obrovské peniaze a skončí v nútenej správe. My sme to zachránili.
Stále ale platí, že šlo o projekty bývalého vedenia. Čím ste prispeli vy k tomu, aby bola Bratislava modernou metropolou?
Určite je to parkovanie. To je začiatok najväčšej reformy systému, aká sa tu udiala za posledných 15 rokov a spolu s ľuďmi, ktorí na tom robili, sme na to potrebovali dva roky. Je to reforma, ktorá mení systém, motiváciu ľudí smerom k moderným európskym metropolám, aby sa presúvali peši, na bicykli, MHD a až posledné by malo byť auto. Potom sa nám podarilo veľa vecí z hľadiska financovania Bratislavy. Dostali sme do Bratislavy rekordnú sumu peňazí na rôzne rozvojové projekty. Upravili sme daň z nehnuteľností, zaviedli sme rozvojový poplatok, parkovanie. Zjednotili sme obstarávanie a z ušetreného pol milióna sme zrekonštruovali Predstaničné námestie.
Nesrovnal Ivo Zdroj: Milan David
Ako je teraz nastavená verejná mienka? Ľudia sú zvyknutí, že môžu parkovať hocikde.
Ja sa opýtam inak. Bol niekto z Bratislavčanov spokojný s tým, ako to tu bolo predtým? Odpoveď je jasná: Nie, nebol. Samozrejme, keď meníte systém, systém sa bráni. Jemu vyhovuje nečinnosť, aby sa mohol reprodukovať. My sme tu na to, aby sme ho zreformovali. Áno, ľudia to vítajú. Chodím väčšinou pešo, rozprávam sa s ľuďmi a viem, aké sú nálady. To, čo tu bolo, liezlo na nervy každému: Zapratané chodníky, autá s mimobratislavskými značkami, ktoré využívali bratislavské cesty ako odkladacie parkoviská.
A čo urobíte s tými zapratanými chodníkmi?
Reforma parkovania spočíva v tom, že mestské časti dostali rozsiahle kompetencie tak, ako to chceli. Mesto im svojím nariadením poskytlo právny rámec, aby si mohli na svojom území vytvoriť zóny parkovania, stanoviť výšky poplatkov za rezidentské karty, abonentské karty a za krátkodobé parkovanie. Toto teraz budú riešiť mestské časti, ktoré vedia najlepšie, ako sú verejné priestranstvá namáhané.
Dobre, ale parkovanie na chodníkoch je stále bežné. Ako sa podľa vás k tomu postavia mestské časti?
To sa musíte opýtať ich. Ja si myslím, že sa to dá riešiť vodorovným a zvislým dopravným značením. Vymedzíte parkovaciu zónu, poviete, na ktorom chodníku sa dá parkovať a na ktorom nie. Parkovať sa bude musieť potom aj na cestách. My im k tomu poskytneme mestské komunikácie prvej a druhej triedy, aby mohli parkovaciu politiku robiť na celom systéme, nielen na mestskočastných komunikáciách tretej a štvrtej triedy. Inak by to nedávalo zmysel. My im to zveríme, oni si to budú musieť namaľovať.
Ak na chodníku nebude zákaz zastavenia a zároveň tam nebude vyznačená parkovacia zóna, bude sa tam dať parkovať?
To sú už veci, ktoré musia riešiť technici. Ja som politik, nie dopravný inžinier. Presadili sme tú reformu, dali sme dohromady 17 mestských častí, našiel som pre to podporu v zastupiteľstve a ešte sme to aj spravili spôsobom, ktorý je politicky akceptovaný – nedali sme to súkromnej firme. Naopak, tie príjmy idú do mesta a do mestských častí, takže tie peniaze pôjdu späť do infraštruktúry.
Pred voľbami ste sa zasadzovali za to, aby regionálne vlaky slúžili ako nosný systém verejnej dopravy. Železnice krok po kroku napĺňajú svoj plán vybudovať prestupné zastávky s MHD. Čo ste spravili preto, aby sa to urýchlilo?
V Bratislave je 80 kilometrov tratí a málo sa využívajú. To som kritizoval a stále kritizujem. Som rád, že Železnice SR pristúpili k tomu kroku, že idú preveriť znovu oprávnenosť železničnej stanice Filiálka na Trnavskom Mýte. Je to výsledok intenzívnych debát. Viete, železnice sú štátny podnik, nie mestský. Mesto nemá rozhodovacie kompetencie. Môže len presviedčať a rokovať. A presne to robíme. Veľakrát sme sa stretli s ministrom dopravy, so štátnymi tajomníkmi a so šéfmi železníc. Výsledkom je, že železnice si dali vypracovať svoju štúdiu, kde je jedným zo zadaní preveriť železničnú stanicu Filiálka. Takisto sú tam ďalšie prestupné body na železnici – Patrónka, Mladá Garda, Ružinov, Trnávka, Vrakuňa. Sú tam aj záchytné parkoviská v okolí Bratislavy, ktoré ale nie sú na území Bratislavy. Takže otázky treba adresovať župe. My budeme mať štúdiu, podľa ktorej sa rozhodneme, kde na našom území si postavíme záchytné parkoviská. Bola to, samozrejme, častá požiadavka Bratislavčanov. Rozumiem jej, ale kto pôjde parkovať na záchytné parkovisko za peniaze, keď na ulici môže parkovať zadarmo? To je ten logický hlavolam, že niekde musíte začať. Železnica má byť nosný systém, MHD má byť len jeho doplnkom. Treba sa vrátiť k severo-južnému prepojeniu cez Karadžičovu ulicu na Starý most. Bývalý primátor, žiaľ, informoval Európsku komisiu, že Bratislava sa bude rozvíjať v električkovom rozchode 1000 mm.
Nesrovnal Ivo Zdroj: Milan David
Vy sa teda chcete vrátiť k riešeniu, že tam budú môcť jazdiť aj vlaky?
Už sa to zvrátiť nedá, pretože na základe rozhodnutia bývalého primátora sa tu realizuje projekt električky v zjednodušenom vyhotovení. Na Starom moste už máme aj koľaje so širším, vlakovým rozchodom, ale ďalej do Petržalky máme len užšie. Tak už to bude musieť zostať a v závislosti od výsledkov ďalších diskusií budeme môcť túto tému znova otvoriť.
