Paradoxná situácia

Na jednej strane ľudstvo nikdy nebolo v lepšej situácii, ako je dnes. Napríklad, čo sa týka miery chudoby, miery vzdelania, zdravotného stavu obyvateľstva či úmrtí pri násilných konfliktoch. Nikdy situácia nebola lepšia. Na druhej strane sme nikdy nečelil vážnejším hrozbám, ako čelíme dnes.

Otepľovanie

Nespochybňujem, že dochádza k otepľovaniu spôsobenému človekom, ľudskou aktivitou - čo je dôležité povedať. Pretože v minulosti dochádzalo na zemi k ľadovým aj k veľmi teplým obdobiam, ale zdá sa, že medzi vedcami panuje zhoda, že súčasné otepľovanie je spôsobené človekom, a že to môže mať aj veľmi negatívne dôsledky.

Klimatický alarmizmus a pokrok

V histórii bolo alarmistických prognóz veľa, a takmer nikdy sa nenaplnili. Napríklad taká svetovo známa bola správa Rímskeho klubu z roku 1972, ktorá hovorila o horizonte roku 2000. Podľa nej už v súčasnosti takmer nemala existovať ľudská civilizácia, tak, ako sme ju poznali. Vidíme však, že k tomu nedošlo. Čím nechcem spochybňovať, že dnes je situácia možno iná a vážnejšia, ale zároveň hovorím, že napríklad táto štúdia Rímskeho klubu podpísaná svetovo uznávanými vedcami nezohľadňovala pokrok, ktorý najmä vďaka technologickému progresu ľudstvo dosiahlo. Ukázalo sa, že technologický pokrok si dokáže s mnohými vecami poradiť.

Aktívne riešenia

Súčasná situácia vyžaduje riešenia a aktívnu politiku aj na globálnej úrovni, aj na národných úrovniach, a nakoniec aj v každodennom živote každého človeka.

Verejné investície

Skutočným riešením nie je zhora nanucovaná politika dosiahnutia takzvanej uhlíkovej neutrality. Po prvé preto, lebo to už je dlho politikou, a zámery, ku ktorým sa krajiny zaväzovali, sa neplnia. Po druhé je to nesmierne drahé a podľa mňa aj nemožné najmä pre chudobné krajiny.

Aj preto si myslím, že takým najsľubnejším riešením sú oveľa väčšie investície - verejné investície v bohatých krajinách do vedy a výskumu najmä z hľadiska ekonomickej efektívnosti a využiteľnosti alternatívnych ekologicky čistých zdrojov energie.

Súkromné investície

Nedá sa spoliehať len na súkromný výskum v tejto oblasti, lebo súkromný výskum je motivovaný najmä patentmi. Čiže ak nejaká firma investuje obrovské peniaze do výskumu, tak chce mať istý čas monopol. Aj preto je dôležité, aby verejné zdroje boli v čo najväčšej miere využívané na urýchlenie vedy a výskumu. Aby sme posilnili adaptačnú schopnosť ľudstva nielen v oblasti alternatívnych zdrojov energie, ale napríklad aj v oblasti spomalenia otepľovania planéty.

Mýtus ekonomického rastu

Ďalší mýtus je, že už nepotrebujeme ekonomický rast, lebo ekonomický rast nás priviedol do tej situácie, v ktorej sme dnes. Musíme teda zastaviť ekonomický rast, pretože inak je to ekologicky neudržateľné. Je to veľmi nebezpečné tvrdenie, pretože vďaka ekonomickému rastu sa miliardy ľudí dostali z chudoby.

Na ilustráciu, ešte v roku 1980 okolo 50 percent svetového obyvateľstva žilo v extrémnej chudobe. To nie je tak dávno. Dnes je to menej ako 10 percent. Zároveň vtedy žilo na Zemi štyri a pol miliardy ľudí, dnes žije 7,3 miliardy. Napriek rýchlemu nárastu ľudí klesol relatívny podiel na menej ako desať percent z päťdesiatich.

Nemôžeme sa vzdať ekonomického rastu aj preto, že dlhová kríza je v tom prípade neriešiteľná. Dnes máme svetový dlh 300 percent svetového HDP a bez ekonomického rastu je ten dlh nesplatiteľný a hrozí kolaps.

Nový model ekonomického rastu

Ekonomický rast by mal byť iný - model ekonomického rastu by mal byť aj ekologicky udržateľný. Ale na to mimochodom treba, aby sa viac investovalo do výskumu.

Učičíkavame sa

Prvý bol Samit Zeme v Riu v roku 1992, potom bol Kjótsky protokol v roku 1997, potom Parížska zmluva z roku 2015. Lenže tie sa neplnia.

Parížskej zmluvy sa zúčastnilo 157 krajín sveta. Tie sa zaviazali, že budú konať v ochrane klímy. Len 58 krajín z nich však prenieslo skutočné opatrenia do svojej legislatívy. A podľa štúdie London School of Economics z minulého roka len 17 krajín plní záväzky, ku ktorým sa vtedy zaviazali. Takže jedná sa o čisto formálnu vec.

Iný príklad. V Paríži sa predstavitelia G20 zaviazali, že od roku 2015 do roku 2020 zdvojnásobila verejné výdavky na vedu a výskum v oblasti obnoviteľných a ekologicky úsporných priateľských zdrojov energií. Realita je ale taká, že kým v roku 2015 tieto krajiny dokopy dali 15 miliárd dolárov na tento výskum, vlani to bolo len 18 miliárd dolárov. Čiže zdvojnásobenie je nereálne, pričom v skutočnosti by sme potrebovali vyšší nárast ako zdvojnásobenie výdavkov.

Je nebezpečné nechať sa učičíkať tým, že sme sa dohodli. Avšak dohody sa neplnia a dokonca vieme, že sa to ani nemôžu plniť, pretože by sa chudobné krajiny museli vzdať rastu, a tie to nemôžu urobiť.