Spotify formuje nudnú muziku
Počet prémiových predplatiteľov najväčšej streamovacej platformy Spotify vzrástol z piatich miliónov v roku 2012 na viac ako 60 miliónov. Je preto pochopiteľné, že globálne formuje poslucháčske zvyky. Hudobná publicistka Liz Pelly sa touto premenou zaoberá z mnohých aspektov. Kľúčovou položkou už nie sú piesne, umelci či albumy, ale playlisty. Z nich sa stal nástroj popularizácie a autorka si vo svojom texte všíma, že medzi playlistami rastie záľuba v „chill“ muzike.
Ľudia jednoducho v práci, doma alebo v autobuse hľadajú na Spotify pohodovú muziku a nesiahnu po konkrétnom interpretovi, ale jednoducho si kliknú na playlist Chilled Folk, Chill Hits, Evening Chill, Chilled R&B či Indie Chillout. Švédska firma tak formuje poslucháča, ktorý sa orientuje výlučne podľa emócií a podľa kľúčových slov playlistov vytváraných s pomocou algoritmov.
Sila tohto trendu je už vnímaná aj v prostredí nezávislých vydavateľstiev, keď sa jeden z vlastníkov malého vydavateľstva, ktorému padá predaj fyzických nosičov aj downloadov, pokúšal rozlúsknuť tajomstvo playlistov a prišiel na kľúčové zistenie: „Čím nudnejšia a konvenčnejšia pieseň je, tým lepšie funguje na Spotify. Ale prospieva to hudbe? Určite nie.“
Playlisty Spotify Zdroj: Jozef Tvardzík
Ako prežiť apokalypsu
Načrel som aj do starších článkov a objavil som článok denníka The New York Times zo septembra, ktorý sa detailne zaoberal tým, ako ľudstvo môže prežiť apokalypsu. „Áno, svet sa blíži ku koncu. Ale je tu niečo, čo môžete urobiť, aby ste sa na neho pripravili? To nie je filozofická otázka, ani teologická,“ píše vážne denník a naráža na možné hrozby vojen a prírodných katastrof. Opisuje 13 základných nutností, ktoré by ste si mali postupne zohnať, aby ste prežili.
Základom je taška na prežitie, v ktorej sú napríklad ľahké vojenské čižmy, tablety na čistenie vody, lekárnička, hygienické potreby či multifunkčná lopaty, ktorá je na Amazone dostupná za 200 dolárov.
Autori narážajú aj na hrozbu hyperinflácie, akú zažilo Nemecko v 30. rokoch minulého storočia. Preto odporúčajú, aby si ľudia robili zásoby alkoholu, cigariet, plechoviek s potravinami, batérií či zapaľovače, ktoré môžu byť v budúcnosti horúcou komoditou, keď klasické meny zlyhajú.
Síce to znie ako zábavný nápad, ale na záchranu denník odporúča aspoň 20 kondómov, ktoré nebudete používať v intímnych chvíľach, ale napríklad na skladovanie vody.
Jemen: Krajina, ktorú si svet nevšíma
Tento týždeň odviedol portál Aktualně.cz skutočne skvelú robotu. Venoval sa humanitárnej kríze v Jemene, ktorú svet prehliada. Každých desať minút zomiera podľa OSN v Jemene malé dieťa. Dvaja z troch obyvateľov tejto chudobnej krajiny na juhu Arabského polostrova trpia podvýživou a nemajú istotu, že sa ďalší deň znova najedia. Počas vrcholu tohtoročnej epidémie cholery ochorelo dávno zabudnutou chorobou 5 000 Jemenčanov denne a ich celkový počet sa blíži k miliónu. Bez väčšej pozornosti okolitého sveta. „Je to pravdepodobne jedna z najväčších humanitárnych kríz súčasnosti, za ňou ale stojí skrytá a zabudnutá vojna,“ tvrdí koordinátor humanitárnej misie OSN v Jemene Jamie McGoldrick.
O vplyv v krajine bojujú dve znepriatelené strany. Každá z nich má za sebou jednu regionálnu veľmoc - Saudskú Arábiu, alebo Irán. V krajine koluje obrovské množstvo zbraní, niektoré z nich dokonca československej a českej výroby. Zabíjajú, ničia a prehlbujú tragickú humanitárnu krízu väčšiny civilného obyvateľstva. „Táto krajina balansuje na pokraji hladomoru. Šesťdesiat percent populácie nevie, či bude mať k dispozícii ďalšie jedlo,“ opísali tragickú situáciu v Jemene tento rok humanitárne agentúry OSN v mimoriadnom spoločnom vyhlásení.
Humanitárna kríza v Jemene Zdroj: SITA / AP
Japonská firma prikázala zamestnancom angličtinu
Rozmanitosťou sa môže pochváliť len málo spoločností so sídlom v Tokiu. Keď pred dvadsiatimi rokmi založil Hiroši „Mickey“ Mikitani spoločnosť Rakuten ako ambiciózny start-up zameraný na internet a elektronické obchodovanie, bola firma rovnaká ako väčšina japonských firiem - malá spoločnosť, ktorej dominoval prevažne mužský japonský kolektív. Dnes však s viac ako 10-tisíc zamestnancami zo 70 krajín, z ktorých 40 percent tvoria ženy, patrí medzi najväčších online predajcov na svete.
V marci 2010 sa ale vo firme rozhodlo, že pre rast je kľúčová takzvaná „englishnization“, teda plán zaviesť do dvoch rokov angličtinu ako primárny firemný jazyk. Šéf firmy si jej potrebu uvedomil sám na vlastnej koži, keď sa zúčastňoval medzinárodných konferencií a nevedel sa s klientmi dorozumieť. „Bolo to veľmi trápne,“ spomína. Keď sa vrátil do Japonska, okamžite sa prihlásil na jazykové kurzy a k angličtine sa snažil na náklady firmy pritiahnuť aj zamestnancov.
Keď ale ambiciózny plán vyhlásil, len 10 percent zamestnancov vedelo komunikovať v angličtine. Niet divu, že časť tímu rozhodnutie znepokojilo. O príbehu firmy, ktorá prešla kultúrnou revolúciou a o tom, ako zvládla prechod do nového jazyka, píše denník The Financial Times.
