Holandsku sa podarilo zvládnuť problém dlhodobej nezamestnanosti a rastúcich výdavkov na zdravotné benefity, zároveň výrazne znížilo závislosť ľudí od sociálnych dávok. V krajine má dnes prácu 82,3 percenta ľudí v produktívnom veku. Profesor z Vrije Universiteit v Amsterdame Pierre Koning hovorí: „Na prelome storočia sme mali obrovské problémy so zdravotnými a invalidnými dávkami. Boli sme na čele rebríčka v neprítomnosti zamestnancov kvôli chorobám.“ V roku 2000 bolo len 74,2 percenta zamestnaných alebo si aktívne hľadalo prácu.
Podľa Christophera Prinza z OECD je najväčšou lekciou z Holandska fakt, že je omnoho jednoduchšie udržať ľudí zamestnaných, než im poskytovať sociálne dávky a následne sa snažiť dostať ich späť do práce. „Po šiestich mesiacoch neprítomnosti kvôli chorobe je väčšia pravdepodobnosť, že osoba úplne opustí trh práce, než že sa vráti do zamestnania,“ uviedol podľa The Telegraph Ch. Prinz.
Štedrý sociálny systém pripúta na lôžko aj zdravých. Európa tak prichádza o miliardy ročne
Holandsko zaznamenalo najmä vďaka dvom reformám významný pokles nárokov na dávky v invalidite. Počet nových poberateľov invalidných dôchodkov sa medzi rokmi 2001 a 2012 znížil o dve tretiny.
Reformy, ktoré priniesli požadovanú zmenu:
Plán návratu do práce: Od roku 2003 je povinnosťou zamestnancov a zamestnávateľov spoločne vypracovať plán návratu do práce po chorobe. Tento plán môže zahŕňať postupné zapojenie zamestnanca späť do práce, napríklad začiatok s 10 hodinami týždenne, alebo aj presun na iné pracovné miesto. Ak takýto plán nevznikne, pracovník nemá nárok na dávky v invalidite.
Finančná motivácia pre zamestnávateľov: Zamestnávatelia v Holandsku musia vyplácať mzdu chorým zamestnancom až dva roky. To ich motivuje hľadať riešenia, ktoré zabránia dlhodobej absencii pracovníkov. Tento systém je podporovaný súkromným poistením, ktoré pomáha malým firmám pokryť náklady.
Aj Slovensko má dlhodobo problém s ľuďmi, ktorí zneužívajú náš sociálny systém a zostávajú bez práce. Minister práce Erik Tomáš nedávno ponúkol riešenie, ktoré má zvýšiť efektivitu poskytovaných služieb zamestnanosti. „Základným princípom novej legislatívy je zásada, že ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi, respektíve mu bude krátená,“ uviedol na margo avizovaných zmien legislatívy, ktorá šla do medzirezortného pripomienkového konania.
- Veľká Británia má neúmerne veľa chorých
Ako negatívny príklad slúži situácia vo Veľkej Británii, kde podiel zamestnaných ľudí v produktívnom veku predstavuje 74,9 percenta. Rastúci problém dlhodobej nezamestnanosti spôsobenej zdravotnými problémami dosiahol najvyššiu úroveň od 90. rokov. Výdavky na podporu ľudí so zdravotným postihnutím a dlhodobými zdravotnými ťažkosťami by do konca desaťročia mohli prekročiť 100 miliárd libier, čo je takmer dvojnásobok vlaňajšieho rozpočtu na obranu.
Podľa štatistík je momentálne mimo trhu práce 2,8 milióna ľudí kvôli zdravotným problémom, čo je o 700-tisíc viac než pred pandémiou. Nároky na dávky v invalidite a práceneschopnosti stúpli od roku 2019 až 2020 o 39 a 28 percent a každá z týchto kategórií má dnes 3,2 milióna poberateľov.
Ďalšie dôležité správy
