Najstarší poslanec v Európskom parlamente Manolis Glezos minulý mesiac upútal pozornosť médií, keď sa ospravedlnil gréckym voličom za to, že nová grécka vláda Alexisa Tsiprasa v Bruseli požiadala o predĺženie záchranného plánu, aj keď v predvolebnej kampani sľubovala, že to bude prvá vec, ktorú zruší.
Tento „dedko“ a poslanec Syrizy je v Grécku hviezda. Bol to práve on, ktorý významnou mierou zohnal vládnej strane Syriza volebné hlasy. 92-ročný europoslanec stvárňuje heroický boj proti systému - v tomto prípade nenávideným zahraničným veriteľom.
Ešte v roku 1941 vyliezol ako študent s kamarátom na Akropolu a strhol nacistickú vlajku. „Urobili sme to ako odkaz Hitlerovi, že Grécko nie je okupované a ľudia proti nemu ďalej bojujú,“ spomína. Bol niekoľkokrát uväznený a mučený nacistami (po vojne, keď sa v Grécku rozpútala občianska vojna bol za svoje politické presvedčenie odsúdený na trest smrti, neskôr mu bola znížená na doživotie a po rokoch bol prepustený.)
Sedemdesiat rokov od porážky nacistov tlačí na Nemecko, aby vyplatilo vojnové reparácie vo výške 162 miliárd eur, čo je polovica gréckeho dlhu. Berlín to už odmietol.
M. Glezos patrí v Syrize medzi najväčších radikálov, ktorý žiadajú okamžité prerušenia reforiem a zahraničných pôžičiek a žiadneho odchodu Grécka z eurozóny sa neobáva. „Nebojím sa odchodu Grécka, pretože viem, že ak by sa to muselo stať, Grécko by nebolo jedinou obeťou. Boli by nimi aj občania ďalších štátov,“ povedal s odstupom času v rozhovore pre televíziu ČT24.
Manolis Glezos Zdroj: flickr.com, Simon Baddeley
Jeho vyjadrenia sú rozhorčením nad „živou“ spoluprácou, ktorá panuje medzi gréckym ministrom financií Janisom Varoufakisom a šéfom euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom, Politici aktuálne diskutujú o nutných reformách a medzi riadkami sa skloňuje tretí balík pomoci.
V pondelok bolo rokovanie Euroskupiny, kde sa grécky minister s predstaviteľmi eurozóny evidentne dobre zabával.
Photos from inside the eurogroup (before Greece was given the hurry-up...) http://t.co/tAnLfajbgu pic.twitter.com/ddOiHQL07M
— Graeme Wearden (@graemewearden) March 9, 2015Reformy sú na smiech
V piatok J. Varoufakis preto poslal list do Bruselu, v ktorom konkretizoval pár reforiem, ako vyzbierať viac peňazí. Najväčšiu salvu žartov sa zniesla na „Plán na boj proti daňových únikom“, kde vláda plánuje najať armádu amatérskych daňových inšpektorov.
Úniky pri platení DPH by mohli kontrolovať aj študenti, ženy v domácnosti a v niektorých oblastiach Grécka dokonca turisti v rámci krátkodobej brigády. Budú vybavení video a nahrávacími zariadeniami, ktoré dokážu obchodníkom ich nekalé činy.
Nápad vytvoriť sieť sotva vycvičených agentov - vládnych špiónov v spoločnosti, v ktorej je už tak nízka miera dôvery, je veľmi chabý nápad, ako zvýšiť daňové príjmy.
Na pondelňajšom stretnutí Euroskupiny vyvolal nápad posmešky. Gréci sa musia snažiť presviedčať aj takýmito návrhmi, pretože ak vyhovejú všetkým podmienkam od Bruselu (formálne pôjde o nápady z Atén), za odmenu dostanú na záchranu 7,2 miliardy eur (tie sú naviazané na úspešné ukončenie programu pomoci, ktoré sa končí v júni).
Grécka vláda má zatiaľ dostatok finančných prostriedkov len na splatenie druhého balíka finančnej pomoci v objeme 350 miliónov eur od MMF splatného 13. marca. Finančne môže vydržať najviac tri týždne, potvrdil zdroj pre Reuters.
* Greek government has enough cash to repay second loan installment worth some 350 mln Euros to IMF due on March 13 - sources - RTRS
— Fabrizio Goria (@FGoria) March 9, 2015Musíme prestať márniť čas
V pondelok preto Gréci s napätím čakali, čo povie Brusel na navrhované reformy z piatka. Šéf Euroskupiny J. Dijsselbloem v liste, ktorý získal exkluzívne denník The Financial Times, diplomaticky naznačil, že so zahraničnými veriteľmi z Trojky strácajú trpezlivosť.
Na tlačovej konferencii šéf Euroskupiny povedal, že je síce dobré, že Gréci sa snažia vymýšľať nejaké reformy, ale tie aj tak nie sú dostatočné a „bude sa o nich intenzívne rokovať a dopĺňať“. „Musíme prestať márniť čas. Stratili sme dva týždne, počas ktorých sme urobili len veľmi malý progres. Skutočné dialógy sa ešte ani nezačali a žiadne zmeny neboli implementované,“ povedal pre Bloomberg J. Dijsselbloem.
S Grékmi sa neustále dohadovali, kedy, s kým a v akom zložení sa stretnú, povedal po stretnutí ministrov v Bruseli. Gréci totiž nechceli privítať na svojej pôde Trojku, ktorej "diktátu" sa mali podľa ich interpretácie dohody s eurozónou zbaviť.
Rovnako sa vyjadril aj slovenský minister financií Peter Kažimír, ktorý povedal, že čím budú Gréci dlhšie špekulovať, tým sa situáciu v Grécka a eurozóne len zhorší. "Mali by sme začať s Gréckom diskutovať o technických detailoch čím skôr," povedal P. Kažimír. To znamená, že sa v rámci Trojky musia konečne detailne riešiť problémy s financovaním Grécka.
Krajiny eurozóny začínajú byť netrpezlivé. Gréci podľa nich o reformách iba hovoria, ale stále veľmi vágne. Majú pritom zasadnúť k stolu s "inštitúciami", aby mohli dôsledky nových opatrení prepočítať. Technické diskusie s MMF, EÚ a ECB, ktoré bude dohliadať na implementáciu reforiem, začnú už túto stredu v Bruseli.
Predbežné reformy z minulého týždňa v pondelok večer ministri eurozóny formálne schválili. Gréci prisľúbili ďalšie reformy, viac vo videu z tlačovej konferencii.
Európa vedela do čoho ide
Európski predstavitelia po celú dobu gréckej dlhovej krízy vedeli, že Atény nebudú nikdy schopné svoje dlhy splatiť. Uviedol to grécky minister financií Janis Varufakis v dokumente nemeckej televízie ARD. Jeho výrok v utorok vyvolal ostrú reakciu v nemeckých médiách, píše agentúra Reuters.
"Šikovní ľudia v Bruseli, Frankfurte a Berlíne už v máji 2010 vedeli, že Grécko nikdy nesplatí svoje dlhy. Postupovali ale tak, ako by Grécko nebolo na mizine, ako by len nemalo dostatok likvidných finančných prostriedkov," uviedol Varufakis v dokumente o gréckej kríze vysielanom v pondelok.
"Dávať skrachovalému štátu najväčšiu pôžičku v histórii bol zločin proti ľudskosti," dodal. Podľa Reuters nie je jasné, kedy presne bol dokument natočený.
Na ďalšej strane: Čo je za problémami Grécka?
