Christos Iliopoulos nemá o prácu núdzu. Pôsobí v Aténach ako právnik a keď niekto chce registrovať nehnuteľnosť, stavať alebo vybavovať dedičské konanie, potrebuje jednoducho v realitných otázkach šikovného právnika, ktorý sa vie na úradoch preplnených byrokraciou obracať.

„Krajina stále nemá plne funkčný centrálny kataster, čo je problém. Predstavte si, že chcete riešiť dedičské konanie. Najlepšie je, ak má dedič všetky fotokópie dokladov so sebou a vie približne, kde sa pozemok nachádza. Vtedy vieme ísť na miestny kataster a vybaviť to. Ale nájsť to od stola cez centrálne vyhľadávanie - na to môžete zabudnúť,“ tvrdí pre TREND.sk Ch. Illiopoulos.

Plne funkčný kataster a nevysporiadané pozemky patria medzi najväčšie problémy Grécka, ktoré odpudzujú investorov, aby investovali do pozemkov, nehnuteľností alebo výstavby nových realitných projektov.

Úrad mimo civilizácie

V Grécku existuje 17 platených a 378 bezplatných katastrálnych (hypotekárnych) registrov, ktoré fungujú autonómne a nemajú žiaden spoločný informačný systém. Ide o realitu, ktorá pretrváva v Grécku desaťročia a zlepšuje sa slimačím krokom.

Ak chce Grék nahliadať do údajov v katastri, musí osobne dôjsť na úrad a v lepšom prípade nazrie do elektronickej podoby na interných počítačoch katastra, ktoré sú na tento účel sprístupnené zdarma. Ak by sa chcel pozrieť na pozemky v ďalšom regióne, má smolu.

Pre neexistujúcu databázu Atény niekoľkokrát kritizovala Európska únia. Okrem Albánska je totiž Grécko jedinou krajinou v Európe, ktorá stále nemá spustený centrálny kataster nehnuteľností v plnej prevádzke.

„Áno, centrálny register bol síce spustený pred pár rokmi, ale proces jeho dokončenia pokračuje veľmi pomaly. Je s ním veľký problém a pokiaľ viem, má byť dokončený až v roku 2020,“ tvrdí pre TREND.sk novinár z gréckeho analytického portálu Macropolis Nick Malkoutzis.

Rozhýbali sa, ale nikam to nevedie

Zmenilo sa to čiastočne až v roku 2008, keď bývalá grécka vláda Kostasa Karamanlisa vážne rozbehla do pilotnej prevádzky takzvaný Národný kataster nehnuteľností, ktorým bola poverená súkromná spoločnosť Ktimatologio.

Vláda prinútila domácich Grékov a zahraničných vlastníkov nehnuteľností nahlasovať svoje nehnuteľnosti úradom. Kým reklamy, ktoré bežali v gréckym médiách, zobrazovali veselého roľníka, ako príde nahlásiť svoje pole na klimatizovaný úrad, realita bola celkom inde. Gréci vyčkávali v horúčavách v dlhých radoch pred katastrálnymi úradmi a vládol zmätok.

Dodnes svoje nehnuteľnosti v plnej miere Gréci neprihlásili - mnohí povinnosť buď ignorovali, pretože okrem 35-eurového poplatku museli platiť aj dane (tie aj tak platia, pretože daň z nehnuteľnosti sa vzťahuje na faktúry od elektrární, ale vyberať dane za pozemky alebo stajne je problematickejšie), alebo pozostalí po majiteľoch pozemkov ani o vlastníctve nevedeli.

Po problémoch grécka vláda nakoniec nutnosť registrácie pre domácich dala do piatich rokov, v prípade zahraničných majiteľov do siedmich rokov. Rok 2015 je preto pre Grékov kľúčový – ak nemajú nahlásenú nehnuteľnosť a pozemky, je možné, že im ich štát znárodní, keďže sa ako vlastník nik neprihlásil, potvrdil grécky právnik John Tripidakis.

Na ďalšej strane: Kto zarába na chaose a prečo sa Slováci tiež nemôžu chváliť