Firmy sa na Slovensku cítia ako v bezprávnom štáte

„V roku 2008 vznikla našej spoločnosti nezaplatená pohľadávka za dodaný tovar vo výške 12-tisíc eur. Po roku a pol sme mali právoplatný rozsudok. Vec prevzal exekútor, no bezúspešne. Dlžník je v sídle firmy nezastihnuteľný, bankové účty nezistiteľné. Daňový úrad v odpovedi na dopyt exekútora o účte dlžníka uviedol, že nie je možné poskytnúť informácie súdnym exekútorom, nakoľko by došlo k porušeniu daňového tajomstva. Dnes je rok 2016, dlžník pokojne podniká, za rok 2013 vykázal zisk po zdanení 19-tisíc eur, v roku 2014 zisk 49-tisíc a náš dlh je v rámci slovenskej legislatívy nevymožiteľný,“ opísal svoju skúsenosť s bezprávnosťou Miloš Milanovič, riaditeľ spoločnosti PS Stavby.

Neuhradené pohľadávky sú aj fenoménom štátnych zakáziek financovaných z eurofondov, kde na ne najčastejšie doplácajú subdodávatelia víťazných firiem. Pretože pri projektoch sa vyžaduje pred prvou splátkou určitá miera realizácie. Už prvé splátky od hlavných dodávateľov tak meškajú, podozrenie z úmyselného neplatenia faktúr má subdodávateľ až s určitým oneskorením.

„V minulosti sme realizovali dodávku tovaru subjektu, ktorý ho následne použil na realizáciu zmluvne podpísanej štátnej zákazky. Aj keď je už niekoľko rokov zákazka ukončená a systém funkčný, subjekt, ktorý zákazku zrealizoval, skončil v konkurze a úhrada našej pohľadávky zostala vo vzduchoprázdne,“ ilustruje Peter Valušiak, riaditeľ trenčianskej akciovky TSS Group.

Stavebné konania

Predseda Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu Michal Rybárik opisuje skúsenosť, keď nemenovaný stavebný úrad riešil námietky účastníkov konania, mal ich evidované v spise a zrazu stavbu nečakane povolil a v rozhodnutí uviedol, že žiadne námietky neboli. „Namietateľom rozhodnutie neposlal a tí sa o ňom dozvedeli až po lehote na odvolanie, keď už (takmer) nič nezmôžu“. Nebol to ale v ich okolí jediný prípad.

„V inom prípade iný stavebný úrad nečinnosťou kryl a dodnes kryje rozsiahlu protiprávnu stavbu známej firmy. Keď bola kvôli nečinnosti úradu podaná žaloba na súd, súd o nej odmietol konať z dôvodu, že ešte vo veci nekonal stavebný úrad. Teda ten, ktorého nečinnosť bola dôvodom žaloby.“

Až absurdne vyznieva skúsenosť M. Rybárika s jedným súdnym rozhodnutím, keď sudkyňa vyjadrila „svoj pevný a konečný názor“, že keď sa zmluva uzavretá na dva roky predĺži dodatkom o dva roky, trvanie tejto zmluvy bude dokopy tri roky, a nie štyri. „V takýchto prípadoch je právo a odbornosť úplne nanič, rozhodujúce sú iné veci. Otázka je, ako za týchto okolností dosiahnuť spravodlivosť slušným spôsobom a vyhnúť sa zavedeniu ukrajinského zvykového práva na našom území,“ sťažuje sa M. Rybárik.

So stavebnými úradmi nemá pozitívnu skúsenosť ani generálny riaditeľ bratislavskej eseročky Kami Profit Milín Kaňuščák. Stavebný úrad im zastavil stavbu, ktorá mala platné stavebné povolenie len preto, že samotný úrad pochybil. „Kto nám a naším klientom zaplatí škody, ktoré vznikli z tohto bezprávia? Podania na odvolacie orgány neboli vybavené ani po troch rokoch,“ sťažuje sa podnikateľ.

Vratky DPH

Osobitnou kapitolou sú vratky DPH a daňové kontroly. Sťažností na dlhé trvanie kontrol, počas ktorých sú väčšinou zadržané požadované nadmerné odpočty (vratky) pribúda a stále viac podnikateľov sa obracia v tejto veci aj na súdy.

Partnerka poradenskej spoločnosti BMB Leitner Renáta Bláhová hovorí o desiatkach prípadov v radoch ich klientov, kedy štát zároveň s kontrolou aj celý rok zadržiava finančné prostriedky. „Naše daňové právo nemá špeciálne ustanovenie, ktoré by pokrývalo odškodnenie počas obdobia výkonu daňovej kontroly. Na druhej strane, vieme si tu pomôcť judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ESD), ktorá je v prospech subjektu a priznáva mu úrok z omeškania počas celého obdobia výkonu kontroly.“

Malo by ísť o úrok minimálne 10 percent ročne. No na Slovensku to akosi neplatí a ako ilustruje R. Bláhová, má prípad nadnárodného klienta, ktorému Slovensko od roku 2012 odmieta vyplatiť úrok 100 eur. „A to napriek kladnému rozhodnutiu slovenského súdu v jeho konkrétnom prípade. Na slovenské súdy sa bude musieť klient obrátiť už druhýkrát,“ uvádza a zdôrazňuje, že Slovensko je zrejme poslednou krajinou EÚ, v ktorej štát nerešpektuje spomínanú judikatúru ESD.

Téme bezprávneho štátu sa širšie venuje najnovší TREND, ktorý je v stánkoch od 7. apríla.