Čoraz rozšírenejšou súčasťou náborového procesu sa dnes stáva takzvaný „ghosting“. Ide o situáciu, keď sa zamestnávateľ náhle odmlčí a prestane s kandidátom komunikovať. Ten tak nemá ani tušenie, či nad ním firma ešte vôbec uvažuje, alebo ho už odpísala. Náborári sa pritom spoliehajú na to, že ich náhla odmlka ako odpoveď postačuje.
Nová praktika predstavuje jeden z najväčších problémov, s ktorým sa uchádzači o zamestnanie na dnešnom trhu práce stretávajú. Až 74 percent zamestnávateľov v prieskume spoločnosti Indeed z roku 2023 priznalo, že sa k nej počas náborového procesu uchýlilo. Ako dôvody uviedli príliš veľký počet žiadostí, interné zmeny či výčitky svedomia po doručení zamietavej odpovede.
„Všímame si, že tento trend začína prenikať aj na slovenský trh,“ uviedla pre TREND generálna riaditeľka spoločnosti ManpowerGroup Slovensko Zuzana Rumiz. Podľa nej je obzvlášť badateľný v sektoroch s vysokou mierou uchádzačov alebo pri pozíciách, ktoré si vyžadujú dlhší a komplikovanejší proces vyhodnocovania. Tento jav je, bohužiaľ, realitou, ktorá si zaslúži odbornú pozornosť, dodala.
V niektorých prípadoch môžu zamestnávatelia s kandidátmi prestať komunikovať, pretože už prijali iného kandidáta, uprednostnili interného zamestnanca alebo zmenili náborové priority v dôsledku interných zmien, finančných prekážok alebo nasadenia umelej inteligencie. Odborníci varujú, že ghosting môže svedčiť o neetických náborových praktikách alebo toxickej firemnej kultúre. „Nekorektný prístup môže ovplyvniť aj vzťahy so zákazníkmi a partnermi, keďže výberový proces odráža hodnoty a štandardy firmy,“ zdôraznila Z. Rumiz.
Došla im trpezlivosť
Po náhlom prerušení komunikácie sa uchádzači často cítia dezorientovaní a demotivovaní. Niektorí príslušníci generácie Z sa preto rozhodli nefér praktiku zamestnávateľov obrátiť proti nim. Ghosting v ich podaní ale vyzerá trochu inak a spočíva v tom, že kandidáti zozačiatku predstierajú úprimný záujem o zisk pozície, nechajú sa úspešne prijať, no potom do práce nikdy nenastúpia. So zamestnávateľom pritom, samozrejme, prerušia všetok kontakt.
Z prieskumu firmy CV Genius vyplynulo, že až zhruba tretina britských respondentov z generácie Z sa už dopustila kariérneho ghostingu, pričom má ísť o jednu z mnohých stratégií, ktorými sa zamestnanci v práci snažia zabezpečiť väčšiu autonómiu. Medzi ďalšie patrí aj takzvaný „coffee badging“, keď sa ľudia v kancelárii ukážu len na pár minút, aby sa nepovedalo, že do nej nechodia, no väčšinu času potom aj tak pracujú na diaľku. Obľúbenou praktikou je aj „tajné dovolenkovanie“. Zamestnanci sa počas neho tvária, že pracujú, ale v skutočnosti sa venujú obľúbeným záľubám či rodine.
Údaje spoločnosti Monster naznačujú, že vyše tretina uchádzačov, ktorí sa uchýlili ku ghostingu, ním reagovala na neslušné alebo neúprimné správanie zo strany náborárov.
Nástrahy toxického trendu
Aktuálny stav trhu práce odráža hlbší problém, ktorým je narušenie dôvery a transparentnosti medzi zamestnávateľmi a potenciálnymi zamestnancami. Generácia Z sa svojou reakciou len snaží adaptovať na systémové nedostatky. Časť zodpovednosti ale na pleciach nesú aj zamestnávatelia.
Dôsledky vzájomného ghostingu neradno podceniť. Generácia Z riskuje poškodenie profesionálnej povesti, zatiaľ čo firmy môžu pre slabú komunikáciu prísť o sľubné talenty. „V profesiách, kde sa komunita odborníkov navzájom dobre pozná, môže tento prístup viesť k tomu, že špičkoví odborníci budú v budúcnosti menej ochotní uchádzať sa o pozície v danej spoločnosti,“ varovala Z. Rumiz.
Na obnovenie dôvery musia spoločnosti prehodnotiť náborové stratégie a zamerať sa v rámci nich na zlepšovanie komunikácie, konštruktívnu spätnú väzbu a ľudskejší prístup. Uchádzači by si zas mali zachovať profesionalitu aj vo frustrujúcich situáciách, aby si zabezpečili dlhodobý kariérny rast.
Ďalšie dôležité správy
