Ako sú na tom učitelia

Dobré školstvo samozrejme nemôže existovať bez dobrých učiteľov. Otázkou je, ako ich správne motivovať k výberu tohto povolania. Mladí ľudia o pedagogiku prestávajú mať záujem, mnoho učiteľov tak u nás musí učiť aj v dôchodkovom veku.

„Poklesol podiel mladých začínajúcich učiteľov, je tu teda vážne riziko starnutia pedagogického zboru a oveľa intenzívnejšej potreby obnovy pedagogického zboru do budúcna,“ citovala minulý rok agentúra TASR riaditeľku NÚCEM Romanu Kanovskú.

Ako sa teda Slovensko snaží motivovať mladých ľudí, aby si rozbehli kariéru učiteľa? Platmi, minimálne v relatívnom porovnaní s krajinami OECD, určite nie. Po prepočítaní platov učiteľov podľa parity kúpnej sily v dolároch radí našu krajinu na predposlednú pozíciu v rebríčku.

Priemerný plat učiteľa strednej školy s desaťročnou praxou v takomto vyjadrení na Slovensku dosahuje 1065 dolárov mesačne. To je menej ako tretina priemeru OECD nachádzajúceho sa na úrovni 3390 dolárov. Fínsko sa v tomto ohľade na popredné miesta nezaradzuje, opäť je však s 3685 dolármi nadpriemerné.

V súvislosti s platmi je zaujímavý ďalší ukazovateľ – koľko učitelia v rámci školského roka reálne v školách odučia. Priemer OECD učiteľov ekvivalentu druhého stupňa základných škôl 694 hodín za školský rok slovenskí pedagógovia nedosahujú a reálne učia o 59 hodín menej.

Fínsko sa v tomto ohľade pohybuje na konci rebríčka, tamojší učitelia učia ešte o ďalších 46 hodín menej ako na Slovensku, čím sa dostávajú na celkových 589 hodín. To však nutne nie je nevýhodou – učitelia trávia v škole dostatok času, aby sa mohli žiakom venovať dodatočne. Zároveň majú tamojší učitelia dve platené hodiny týždenne, ktoré sú venované profesionálnemu rozvoju.

A o učiteľov nemajú vo Fínsku núdzu. Jednou z výhod je získanie rovnakého uznávaného statusu, aký majú napríklad lekári alebo právnici. Zároveň však všetci učitelia musia mať vyštudovanú vysokú školu (aj tí v materských školách).

Fínsko dokonca rieši opačný problém ako Slovensko – nádejných učiteľov je tam až príliš veľa. Napríklad v roku 2010 sa na 660 tréningových pozícii základných škôl hlásilo dohromady viac ako 6600 kandidátov. Vďaka tomuto prebytku väčšina učiteľov vo Fínsku počas štúdia patrila do prvej desiatky percent najlepších študentov.

Žiadne testy a domáce úlohy

Fínski učitelia trávia výučbou relatívne málo času, ich študenti napriek tomu dosahujú excelentné výsledky. Naskytuje sa vysvetlenie, že žiaci po škole prídu domov a do noci sa nepohnú od kníh.

Ani to však nie je pravda. Fínske deti z krajín OECD strávia týždenne riešením domácich úloh najmenej času – niečo menej ako tri hodiny. Slovensko sa nachádza na štvrtej priečke od konca s približne tromi hodinami. Priemer OECD je pritom päť hodín.

V tomto ohľade je Slovensko zaujímavosťou – medzi rokmi 2003 a 2012 naším deťom najviac zo všetkých krajín poklesol počet hodín venovaných domácim úlohám, a to o 5,7 hodiny.

A okrem toho, že fínske deti nemajú domáce úlohy, nemusia sa ani stresovať písomkami a skúšaním. Okrem toho, že do škôl nastupujú až v siedmych rokoch, ďalších šesť rokov ich netestujú vôbec. Podobné celonárodné skúšanie, ako sú u nás písomné maturity alebo monitory deviatakov, Fíni absolvujú len raz vo veku 16 rokov.

Naši žiaci oddychujú rovnako

Slovenské a Fínske školy majú aj spoločné znaky. Vyučovanie prebieha formou trištvrte hodinových blokov, medzi ktorými sa nachádzajú kratšie či dlhšie prestávky v desiatkach minút.

Portál the Atlantic popisuje štúdiu profesora University of Minnesota Anthonyho Pellegriniho, v ktorej dokazuje, že študenti sú po takýchto krátkych pauzách viac sústredení. V niektorých krajinách, ako napríklad USA, totiž deti často prestávky medzi hodinami takmer nemajú.

Systém založený na rovnosti

Tu však mnoho podobností končí. Na rozdiel od nášho systému základných a stredných škôl ich majú Fíni spojené. Teda žiaci, ktorí ako sedemroční nastúpia do školy, študujú v rovnakom kolektíve až kým sa nechystajú na vysokú školu. Vyhnú sa tak potenciálne nepríjemnej zmene pri prestupe na ďalšiu školu.

Takýto systém uľahčuje aj prácu učiteľom. „Je to ako výchova vlastných detí. Vidím problémy, ktoré majú ako malé. Aj po piatich rokoch stále viem, aké boli a čo sa im v mladosti prihodilo, viem, v čom sú najlepšie. Hovorím im, že som ich školská mama,“ hovorí učiteľka Marjaana Arovaara-Heikkinen pre portál BBC.

Na rozdiel od nášho školského systému, v ktorom existujú pomocné základné školy alebo aj „výberové“ gymnáziá, takáto segregácia v tom fínskom nie je. Všetci žiaci, od najnadanejších po tých s väčšími ťažkosťami, sa učia v rovnakých triedach.

Takýto prístup pomáha motivovať slabších žiakov a vďaka špeciálnemu prístupu učiteľov nie sú zvýhodnení ani tí nadaní. Viac ako štyridsať percent študentov totiž vďačí určitému typu mimoriadnej pomoci. V konečnom dôsledku tak má Fínsko jedny z najmenších rozdielov medzi slabými a silnými žiakmi na svete.

„Rovnosť znamená podporu každého, nezahadzujeme nikoho potenciál. Nevieme, čo z našich detí bude – nemôžeme odhadnúť, z ktorého prváčika bude slávny skladateľ a z ktorého slávny vedec. Bez ohľadu na pohlavie, pozadie, sociálny status, všetci by mali mať rovnakú šancu čo najviac využiť svoje prednosti,“ povedala fínska ministerka školstva Krista Kiuru v rozhovore pre The Atlantic.

Veľká voľnosť

Aj kvôli individuálnemu priestoru na venovanie sa žiakom dostávajú fínski učitelia veľkú voľnosť, ako si výučbu zorganizovať. „Sú vysoko vzdelaní, všetci majú magisterské tituly a pozície učiteľov sú vysoko konkurenčné. Veríme, že musíme mať vysoko vzdelaných učiteľov, pretože potom môžeme veriť, že odvádzajú dobrú prácu,“ hovorí ďalej K. Kiuru.

Preto pedagógov vo Fínsku žiadnym spôsobom netestujú, svoje schopnosti nemusia dokazovať. Avšak aj potom, čo sa stanú učiteľmi, tamojšia vláda investuje nemalé prostriedky do ich ďalšieho vzdelávania.

Reformy, reformy, reformy

Napriek tomu (a možno práve vďaka tomu), že má Fínsko jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete, s jeho reformami neprestáva. Posledná veľká reforma prebehla ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa školstvo (aj to vysoké) otvorilo všetkým bezplatne, bez ohľadu na sociálne pozadie rodín.

Súčasný systém výučby je stále postavený na základoch z okolia rokov 1900. Preto sa Fíni snažia školy reformovať a prispôsobiť požiadavkám dvadsiateho prvého storočia. Jedným z príkladov je, že od budúceho roka sa vo veľkom začne preferovať vyučovanie písania na počítači oproti tomu ručnému, informovala BBC.

Zmena spôsobu myslenia

Zásadnou reformou, ktorá sa momentálne testuje na niektorých školách a jej plošné zavedenie je plánované na rok 2020, je zrušenie vyučovania predmetov. Namiesto matematiky, jazykov či chémie sa budú žiaci učiť takzvané témy.

Napríklad kurzy o Európskej únii budú spájať výučbu jazykov s geografiou, ale aj politickými reáliami a históriou. Alebo napríklad téma „kaviarenský servis“ bude spájať matematiku, jazyky (kvôli zahraničným hosťom) spolu s rozvojom organizačných a komunikačných schopností.

„Naozaj potrebujeme prehodnotiť vzdelávanie a redizajnovať náš systém, aby bol schopný pripraviť naše deti na budúcnosť so schopnosťami, ktoré sú potrebné pre dnešok aj zajtrajšok,“ hovorí Marjo Kyllonen, manažér vzdelávania v Helsinkách pre britské noviny Independent.

Predbežné výsledky dostupné za dva roky testovania nových metód podľa denníka dokazujú, že sa výsledky študentov zlepšili. V súčasnosti je na nový systém vyučených už 70 percent učiteľov v hlavnom meste.

„Dokázali sme naozaj zmeniť spôsob myslenia,“ hovorí Pasi Silander, manažér mestského rozvoja Helsiniek. „Pre učiteľov je pomerne náročné začať a urobiť prvý krok... Ale učitelia, ktorí nový prístup vyskúšali, hovoria, že už nevedia ísť naspäť.“