Pred krajinou tisícich jazier sa v rebríčkoch umiestňujú, podľa posledného prieskumu PISA z roku 2012, krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú známe veľmi prísnou morálkou študentov a ich (v porovnaní s Európou) nadmernou záťažou.

V oblasti vedných disciplín a čítania sa Fínsko umiestnilo najlepšie z krajín celej Európy, celosvetovo sa nachádza na piatej, respektíve šiestej pozícii. V matematike ho dokázalo predbehnúť napríklad Estónsko či Lichtenštajnsko, vo svetovom porovnaní sa stále nachádza na dvanástej priečke.

Na porovnanie, Slovensko je v rámci krajín OECD podpriemerné vo všetkých oblastiach. Na priemer 494 bodov sme s výsledkom 482 nestačili v matematike. Podobne tak s hodnotou 463 zaostávame za priemerom 496 v čítaní, vo vedných disciplínach sme nedosiahli na priemer 501 so získanými 471 bodmi.

Krajiny juhovýchodnej Ázie sú nám kultúrne aj geograficky veľmi vzdialené, s Fínskom naopak patríme do Európskej únie, eurozóny či do OECD. V čom je vzdelávací systém tejto severskej krajiny iný ako ten náš? TREND.sk porovnal niektoré základné faktory ukazujúce výkon školstva a popisuje, čím sa slovenské školstvo môže inšpirovať k lepším výsledkom.

Investície do vzdelávania

Priepastným rozdielom medzi krajinami sú verejné výdavky, ktoré do školstva smerujú. Fínsko má podobne ako Slovensko systém bezplatného školstva, a to aj vysokoškolského. Referenčné je porovnávanie výdavkov na vzdelávanie ako podielu na HDP – počtom obyvateľov rovnaká krajina totiž vyprodukuje 2,7-krát viac ako slovenská ekonomika, reálne porovnanie by veľmi nedávalo zmysel.

V tomto ohľade sa Slovensko umiestnilo na nelichotivej tretej priečke od konca spomedzi krajín OECD, keď do nášho vzdelávacieho systému smeruje len 4,06 percenta HDP, oproti 5,58 percenta priemeru skupiny a 6,76 percenta HDP Fínska.

Pre reálnejšiu predstavu sú používané konkrétne čiastky výdavkov na jednotlivých žiakov vzdelávacími inštitúciami. Slovensko sa aj po prepočítaní na kurz dolára a podľa parity kúpnej sily (to znamená, že za jeden dolár si kúpite na Slovensku to isté ako vo Fínsku) nachádza na chvoste rebríčka s 5667 dolármi na žiaka ročne. Ak do úvahy pridáme aj efektivitu, s akou sa často s verejnými financiami u nás nakladá, výsledok je na zaplakanie.

Naše výdavky sú totiž len na úrovni približne 60 percent z 9478 dolárov, čo je priemer minutý na žiaka vzdelávacími inštitúciami v krajinách OECD. Fínsko v tomto ohľade dokázalo predbehnúť osem krajín, aj tak však zostáva nadpriemerné.

Na ďalšej strane: Ako sú na tom učitelia? / Systém založený na rovnosti / Reformy, reformy, reformy