Fínsko po šiesty raz obhájilo prvenstvo v rebríčku najšťastnejších krajín sveta neziskovej organizácie spadajúcej pod OSN. Jedným z dôvodov je pravdepodobne vysoká úroveň spoločenskej dôvery. Väčšina Fínov totiž očakáva, že im ich stratenú peňaženku šťastný nálezca vráti späť do rúk, píše Business Insider.
Dôvera a sloboda
„V Helsinkách je bežné nechať bábätko vybavené elektronickou pestúnkou len tak pred obchodom alebo kaviarňou, najlepšie hneď pod oknom, aby ste na kočík dobre videli,“ vysvetlila sociálna psychologička a odborníčka na fínske šťastie Jennifer De Paolová. Aj sedemročné deti tu napríklad chodia do a zo školy úplne samé bez sprievodu rodičov.
Krajina je takisto známa dôrazom na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Fínom je už od útleho detstva vštepované, aby netolerovali zlé pracovné podmienky. „Primeraný plat, primerané prestávky, primeraný pracovný čas a zamestnanie, ktoré zodpovedá zručnostiam – to všetko sú veci, ktoré očakáva každý Fín,“ prezradila De Paolová.
Heli Jimenezová z Visit Finland dodala, že severský národ vždy prekvapí, že ľudia v iných krajinách nevedia ani len založiť oheň či neovládajú iné jednoduché zručnosti.
Fíni teda neobmedzujú deti, dôverujú susedom, žijú v súlade s prírodou a chodia domov z práce načas. Aj napriek tomu ich každý rok prvenstvo v rebríčku prekvapí.
„Ako je to možné?“ zvyknú sa podľa obhajkyne duševného zdravia Meri Larivaarovej pýtať. Väčšinu Fínov hnevá, že ich svet vníma ako šťastný národ. Podľa Jimenezovej by bolo trefnejšie v ich prípade použiť slovo „spokojnosť“ než „šťastie“. „Pretože sme s našimi životmi spokojní,“ dodala.
Nie šťastie, ale spokojnosť
Podľa viacerých Fínov sú výsledky rebríčka založené na nesprávnych údajoch. Tie pochádzajú z prieskumu, ktorý od respondentov žiada, aby na stupnici od nula do desať ohodnotili kvalitu svojho života.
„Prieskum sa pýta na to, ako veľmi sú účastníci v daný moment spokojní so svojím životom. O šťastí tam nie je ani zmienka,“ uviedla De Paolová. Podľa nej šťastie súvisí skôr s pocitmi a spôsobom, akým ich dávame najavo. Úsmev a radosť sú teda znakmi šťastia, nie spokojného života.
Fíni sami sa považujú za národ pesimistov. Často majú problém vytvoriť okolo seba optimistické prostredie. Pesimizmus a spokojnosť však môžu existovať súčasne, dodala Larivaarová.
Starostlivosť štátu
Spokojnosť Fínov sčasti spočíva aj v tom, že nemajú rovnaké obavy, aké zvyknú často trápiť ostatné krajiny.
Fínsko disponuje jedným z najväčších sociálnych systémov na svete. V roku 2021 táto severská krajina vyčlenila 24 percent – najviac zo všetkých krajín OECD – svojho hrubého domáceho produktu na sociálnu ochranu. Dane sú vo Fínsku síce vysoké, no obyvateľom sa vracajú v podobe mnohých výhod.
Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie až po doktorandské štúdium sú bezplatné pre všetkých obyvateľov. Krajina takisto čiastočne hradí náklady na starostlivosť o deti a pracovníci majú nárok na štyri týždne letnej a jeden týždeň zimnej dovolenky.
Trápenie tínedžerov
Nie všetko je vždy iba ružové a Fínsko má vlastné problémy, ktoré ho trápia. Larivaarová upozorňuje najmä na krízu duševného zdravia u tínedžerov. Podobne ako v mnohých krajinách, aj vo Fínsku sa počas pandémie zvýšil výskyt duševných porúch u adolescentov.
Podľa štúdie z apríla sa životná spokojnosť tínedžerov na jar 2021 v porovnaní s rokom 2019 znížila. Pocity úzkosti, depresie a samoty sa u nich zvýšili. Celkovo podľa správy posledných dvadsať rokov stúpa počet prípadov, keď sa adolescenti sťažujú na úpadok svojho duševného zdravia.
Ďalšie dôležité správy
