Členstvo v posilňovni, masáže či koníčky na zlepšenie nálady. Nie je žiadnym tajomstvom, že udržiavanie duševného zdravia môže byť z hľadiska financií veľmi nákladné. Pre obyvateľov Švédska to platiť nemusí, keďže mnohí zamestnávatelia ponúkajú svojim pracovníkom ročne takzvaný „príspevok na wellness“ až do výšky päťtisíc švédskych korún (zhruba 430 eur). Tieto peniaze môžu minúť na vopred schválené aktivity, píše The Guardian.
K zavedeniu príspevku došlo v roku 1988 a možno ho použiť na rôzne aktivity od jazdy na koni po odvykacie programy pre fajčiarov. Ukázalo sa, že tento benefit je len špičkou ľadovca, pokiaľ ide o to, ako sa firmy vo Švédsku starajú o duševné blaho zamestnancov.
„Je to absolútna paráda,“ povedala na margo príspevku Maja Wesselová, úradujúca generálna riaditeľka poradného výboru pre pacientov štokholmského regionálneho zhromaždenia.
Závideniahodná fika
Snáď najznámejšou švédskou závideniahodnou praxou na pracovisku je tradícia s názvom fika, počas ktorej kolegovia idú spolu počas pracovného času na kávu a koláčik. „Vtedy nie je čas hovoriť o práci. Je to prestávka od práce, aby sme sa porozprávali aj o iných veciach,“ vysvetlila Lotta Henryssonová, vedúca oddelenia ľudských zdrojov v štátnej energetickej spoločnosti Vattenfall Sweden.
Oficiálna webová stránka pre švédsky cestovný ruch uvádza, že fika je v povedomí Švédov zakorenená tak hlboko, že niektoré firmy pridávajú do zmlúv klauzulu o tom, že zamestnanci majú nárok na fika prestávky.
Pravidelné pauzy sú podľa viacerých dôkazov kľúčom k zvýšeniu produktivity.
Neobľúbené nadčasy
K spokojnosti švédskych pracovníkov prispieva aj nízka úroveň nadčasov. Švédi si cenia rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, a tak sa snažia vyhnúť tomu, aby pracovné záväzky prenikali do ich osobného života, pokiaľ si to práca nevyžaduje.
Aj keď iba jedno percento švédskych zamestnancov pracuje nadčas, ako národ nie sú o nič menej produktívni než zamestnanci v iných krajinách, uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Väčšina zamestnávateľov navyše ponúka aj flexibilný pracovný čas. „Zameriavame sa na to, akú úlohu treba splniť, nielen na to, ako dlho to potrvá,“ vysvetlil Hans Celander z vládnej dopravnej agentúry Trafikverket. Bežne sa stane, že zamestnanci pracujú jeden deň dlhšie, v iný deň zas kratšie. Záleží len na tom, či prácu dotiahli do konca. Kľúčová je v tomto prípade dôvera, dodal Celander.
Dovolenka sa vyplatí
Nie je žiadnym prekvapením, že rovnako zhovievaví sú Švédi aj v prípade dovoleniek. Zamestnanci na plný úväzok tu majú každý rok nárok na minimálne 25 dní voľna. Norma pre Spojené kráľovstvo a EÚ je 20 dní. Spolu s deviatimi štátnymi sviatkami majú Švédi za rok k dispozícii dokopy 34 dní oddychu.
„Máme zo zákona právo zobrať si štyri týždne voľna po sebe,“ zdôraznila Wesselová. Na pracoviskách, ktoré umožňujú takéto dlhé prestávky, sa mnoho zamestnancov často rozhodne vziať si voľno na celý júl. Prevádzky sú v tom čase preto buď zatvorené, alebo fungujú s minimálnym potrebným počtom zamestnancov podobne ako počas Vianoc.
Zamestnanci vo Švédsku majú navyše nárok na 12 percent z hrubej mzdy plus 0,43 percenta z mesačnej mzdy pri každom ročnom čerpaní dovolenky.
Najväčšou nevýhodou švédskej kultúry na pracovisku je zrejme iba to, že je prekvapivo ťažké ju napodobniť v iných krajinách, uzavrel The Guardian.
Ďalšie dôležité správy
