Fico pribalí prepusteným ďalšie platy

Aktualizované 24. 7. 2012 o stanovisko ministerstva práce o prepúšťaní na dohodu.

Náklady podnikov na prepúšťanie ľudí sa čoskoro výrazne zvýšia.  Zamestnanci zas získajú väčšie finančné istoty v prípade, že im firma dá výpoveď pre ekonomické problémy. V súčasnosti majú prepustení istotu jedného až troch platov, vláda chce presadiť až do šesť platov podľa rokov odpracovaných v podniku. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú zverejnil na pripomienkovanie minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Podoba zákonníka sa počas pripomienkovania a schvaľovania vo vláde a v parlamente ešte môže zmeniť. Zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, a teda viac platov prepúšťaným, však patrí medzi základné požiadavky odborárov na úpravu. Po novom má byť výpovedná lehota aj odstupné odstupňované v troch pásmach podobne ako v súčasnosti. Prestane však plať súčasné ,,buď-alebo", teda pravidlo, že zamestnanec nedostáva naraz odstupné aj výpovednú lehotu.

Ak návrh prejde, po oznámení o prepustení bude plynúť pracovníkovi od nasledujúceho mesiaca výpovedná lehota a následne mu musí podnik vyplatiť aj odstupné. Jedinou výnimkou bude nulové odstupné, ak ide o ľudí, čo boli v spoločnosti zamestnaní len pár mesiacov.

Odstupné a výpovedná lehota po novom

Výpovedná lehota má byť mesiac pre ľudí čo sú v podniku kratšie ako rok. Pre tých, čo pracovali do päť rokov sa navrhujú dva mesiace a pre dlhoročných pracovníkov nad päť rokov až tri mesiace.

Výška odstupného je navrhovaná diferencovanejšie. Počet platov ,,na cestu“ bude závisieť od toho či podnik prepustí zamestnanca jednostranne alebo sa s ním dohodne na odchode. V prípade jednostranného prepustenia bude firma platiť odstupné tým, čo pracujú dlhšie ako rok. A to jeden plat pracovníkom zamestnaným do päť rokov, dva platy tým, čo produkovali pre firmu hodnoty do desať rokov a tri mzdy ľuďom odchádzajúcim po viac ako 10 rokoch.

Ak sa o odchode uzavrie dohoda, musia firmy zaplatiť ešte viac. Zákon by tak obsahoval akúsi náplasť na ochotu pracovníkov dohodnúť sa na odchode. V prípade dohody tak mesačné odstupné získajú aj tí, čo odchádzajú po pár mesiacoch. Následne si dva platy odnesú ľudia pracujúci pre podnik do päť rokov a tri platy všetci ostatní.

Dôvodom je podľa predkladateľa ,,zvýšenie stability a vyváženosť v pracovnoprávnych vzťahoch“. V rámci dopadov na trh práce sa však neuvádzajú bližšie informácie. Ministerstvo píše len to, že ,,návrh môže mať čiastočne negatívny vplyv, pokiaľ ide o možné náklady spojené s vytvorením a neskorším zrušením pracovného miesta (napr. súbeh výpovede a odstupného)“.

Súčasné pravidlá bez súbehu

Súbeh výpovednej lehoty a odstupného bol pritom zrušení len minulý rok od septembra. Opatrenie zlacňujúce prepúšťanie a znižujúce náklady na vyplácané nárokovateľnej mzdy v prípade, že podnik pre zložitú ekonomickú situáciu musí redukovať počty ľudí, bolo vlajkovou požiadavkou zamestnávateľov. Dlhodobo poukazovali na skutočnosť, že príliš drahé prepúšťanie brzdí flexibilitu trhu práce a je základným dôvodom, prečo podniky odmietajú prijímať ľudí do trvalého pracovného pomeru v čase ekonomickej nestability.

Bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) vo vláde Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) nakoniec túto požiadavku v miernejšej podobe v porovnaní s požiadavkami zamestnávateľov preloboval až do záverečnej a schválenej podoby zákonníka. O zmenách sa diskutovalo štyri mesiace.

V súčasnosti tak zákon dáva na výber, či bude mať človek zárobok v rámci výpovednej lehoty a na papieri rozhodnutie o prepustení pre nadbytočnosť alebo odíde na dohodu, hoci aj v priebehu pár dní a dostane odstupné.

Prepustení môžu podľa súčasného zákona získať najviac tri platy. Ľudia pracujúci pre firmu kratšie ako rok majú nárok na mesačnú výpovednú lehotu (alebo odstupné), a teda jeden plat k dobru. Tí, čo pracovali do päť rokov, získavajú najviac dva platy. Všetci ostatní (v podniku dlhšie ako päť rokov) odchádzajú s troma ďalšími priemernými mzdami. Malým benefitom pri zásadnom zhoršení podmienok núteného odchodu z firmy bolo nové určovanie nároku podľa odpracovaných rokov. Do nároku na odstupné či výpovednú lehotu započítavajú aj všetky zmluvy na dobu určitú u dotyčného zamestnávateľa.

Súbeh a väčšie istoty v prípade prepúšťania zaviedla pred ekonomickou krízou prvá vláda R. Fica. Pre pracovníkov vtedy zaviedla štyri až šesť platov po tom, čo sa ich firma rozhodne prepustiť pre nadbytočnosť, reorganizáciu alebo potrebu zoštíhľovať.

Ilustračné foto - SITA / Tomáš Somr