Poslanci Európskeho parlamentu v stredu odobrili návrh, podľa ktorého minimálne mzdy vo všetkých krajinách EÚ by mali umožňovať dôstojné životné a pracovné podmienky a členské štáty by mali podporovať kolektívne vyjednávanie o mzdách.
Cieľom právneho predpisu EÚ, ktorý bol dohodnutý v júni s Radou EÚ (členské štáty), je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v Únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok.
Návrh z dielne eurokomisie stanovuje minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy.
Nová smernica sa bude týkať všetkých pracujúcich v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv.
Stanovenie minimálnej mzdy zostane v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň. Členské štáty môžu pre posúdenie primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách, alebo ho stanoviť na 60 percent mediánu hrubej mzdy a 50 percent priemernej hrubej mzdy.
Podľa EP je kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni jedným z kľúčových faktorov na dosiahnutie primeraných minimálnych miezd. Podľa nových pravidiel, ktoré odobrili poslanci, to treba náležite podporovať a posilňovať.
Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 percent pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.
Schválený návrh zavádza pre členské štáty EÚ povinnosť vytvoriť systém presadzovania pravidiel vrátane spoľahlivého monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Cieľom je zabezpečiť ich dodržiavanie a riešiť problémy, ako sú zneužívanie subdodávok, nepravá samostatná zárobková činnosť, neevidované nadčasy či zvýšená intenzita práce.
Ďalšie dôležité správy
