Európania trávia v práci stále menej času. Vládam sa to nepáči, a tak by ich opäť chceli motivovať k lepším výkonom. Ministri v Nemecku, Holandsku a Spojenom kráľovstve sa snažia vymyslieť opatrenia, ktoré by presvedčili ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok, aby ročne odpracovali viac hodín. Zamestnancom s plným úväzkom by zas dopriali viac nadčasov. Nedávne štúdie naznačujú, že to budú mať ťažké, píšu Financial Times.
Rastúca prosperita je hlavným dôvodom, prečo časom došlo k skráteniu pracovného týždňa. Nárast produktivity a miezd umožnil ľuďom dopriať si viac voľného času. V rámci krajín OECD pracujú zamestnanci ročne v priemere o 50 hodín menej než v roku 2010.
Priemerný počet hodín v posledných rokoch ešte viac klesol, pretože sa zmenilo zloženie zamestnancov. Dnes študuje oveľa viac mladých ľudí než v minulosti. Aj počet pracujúcich matiek stúpa a starší zas majú tendenciu odďaľovať odchod do dôchodku. Najnovší pokles pracovných hodín v popandemickej Európe je však záhadou.
Európska centrálna banka odhadla, že na konci roka 2023 zamestnanci v eurozóne pracovali štvrťročne v priemere o päť hodín menej než pred rokom 2020, čo sa vyrovná strate dvoch miliónov plnohodnotných pracovníkov. Tento trend, zdá sa, zasiahol iba Európu. V Spojených štátoch totiž k podobnej zmene nedošlo, keďže miestne firmy počas pandémie ľudí jednoducho prepustili namiesto toho, aby ich poslali na dovolenku.
Výskumníci z Medzinárodného menového fondu dospeli k záveru, že pokles pracovných hodín po covide súvisí s trendom, ktorý na trhu práce badať posledných 20 rokov. Je ním hľadanie lepšej rovnováhy medzi osobným a pracovným životom. Počas lockdownov niektorí ľudia pochopili, že sú ochotní vymeniť vyšší plat za menej stresujúci život. Mnohí z nich nemali problém odísť z práce, pokiaľ pracovné hodiny nevyhovovali ich novému presvedčeniu.
„Začali zdraviu venovať väčšiu pozornosť,“ dodal expert. Jeden z najvýraznejších poklesov pracovných hodín zaznamenalo práve Nemecko s najvyššou mierou depresií a iných psychických problémov.
Európski politici sa obávajú, že kratšie hodiny prehĺbia nedostatok pracovnej sily, zvýšia inflačné tlaky a sťažia financovanie systémov sociálneho zabezpečenia. Ak by zamestnávatelia ponúkli v rámci práce na čiastočný úväzok lepšie podmienky a flexibilné pracovné miesta, ľudia, ktorí by inak zostali mimo trh práce, by mohli aspoň trochu pracovať. Išlo by o produktívnejšie riešenie, než sa snažiť terajších pracovníkov prinútiť, aby odpracovali viac hodín.