Hannah Brencherová si na svoje 33. narodeniny uvedomila, že je až príliš závislá od mobilu. Bola neustále online, čo ju v konečnom dôsledku začalo vyčerpávať a mala problém sa odpojiť. Každý pokus o trávenie času inak ako na mobile vždy po pár minútach zlyhal.

Brencherová sa preto rozhodla byť offline aspoň tisíc hodín za rok. Absolvovanie tejto výzvy jej od základov zmenilo život. Naučila sa byť šťastnejšia, kultivovať vnútorný pokoj a opäť objaviť radosť zo života. Tu sú najcennejšie ponaučenia, ktoré si z výzvy odniesla:

Ťažkostiam treba čeliť

Namiesto toho, aby negatívne pocity zaháňala prezeraním sociálnych sietí, sa Brencherová naučila stresu, úzkosti a nude čeliť priamo. Čas, ktorý kedysi venovala mobilu, využila na kultivovanie fyzického a duševného zdravia. Často chodila na prechádzky, vďaka čomu sa naučila žiť pre daný moment.

Čas je najvzácnejšia mena

Čas je najvzácnejšia komodita, ktorou človek disponuje. Môže ho buď premárniť, alebo múdro investovať do prehlbovania vzťahov, sebarozvoja či rozvoja kariéry.

Žiť v prítomnom okamihu je superschopnosť

Všetci vieme, aké je to rozprávať sa s niekým, kto neustále pozerá do mobilu a snaží sa byť na dvoch miestach naraz. Ponúknuť niekomu svoju plnú pozornosť je dar a zároveň príležitosť, ako druhému pomôcť zmierniť pocity samoty a ukázať, že nám nie je ľahostajný.

Šanca byť inšpiráciou

Mnohí ľudia chcú žiť pre daný moment, no nevedia, ako na to. Hoci si Brencherová dáva pozor, aby svoje praktiky nevnucovala ostatným, jej snaha vytýčiť si digitálne hranice v nich vzbudila zvedavosť. „Mnohí priatelia sa so mnou podelili o vlastné skúsenosti so životom offline a ako im to pozitívne ovplyvnilo životy,“ dodala.

Tráva je zelenšia tam, kde ju človek polieva

Brencherová sa často porovnávala s ostatnými ľuďmi na sociálnych sieťach, čo v nej vyvolávalo pocit, že nie je dosť dobrá, a že ich životy sú lepšie ako ten jej. Čím viac bola offline, tým viac si začala uvedomovať, kam by mala radšej investovať svoj drahocenný čas. Namiesto sociálnych sietí sa viac sústredila na kultivovanie vzťahov, práce a záľub.

Odpor je dobrá vec

Pri plnení výzvy sa Brencherová spočiatku cítila ako „ryba na suchu“. Čoskoro však zistila, že počiatočný odpor nemusí byť zlý. Aj teraz jej vypnutie telefónu občas robí problém, no v konečnom dôsledku jej to prináša vnútorný pokoj a dodáva energiu.

Zmena myslenia môže prísť v každom veku

Honba za okamžitými pocitmi uspokojenia otupila Brencherovej zmysly. Až keď trávila viac času offline, pochopila, koľko malých radostí v sebe život ukrýva. Okrem toho sa v nej opäť začala ozývať zvedavosť a naučila sa kultivovať pocity vďačnosti aj za bežné maličkosti, akými sú teplý kúpeľ, ticho či dobré jedlo.

Je v poriadku nič nerobiť

Brencherová bola zvyknutá byť neustále v pohybe a stále niečo riešiť. Čas strávený offline ju prinútil aspoň na chvíľu spomaliť a len tak „existovať“. Rozhodla sa preto každý deň venovať aspoň pár minút obyčajnému ničnerobeniu. V dnešnom uponáhľanom svete jej trvalo zbaviť sa pocitu viny z lenivosti a zdanlivej neproduktivity, no nakoniec si uvedomila, že človek nie je iba súborom úloh, ktoré stihne počas dňa vybaviť. „Naučila som sa spomaliť a žiť udržateľnejším tempom,“ dodala.

Vychutnávanie života chce cvik

Brencherová počas výzvy pochopila, že nie každú radostnú chvíľu treba zachytiť na video či fotku a pridať na sociálne siete. Hoci ide o skvelý spôsob, ako pocítiť okamžité uspokojenie a vyvolať uvoľnenie dopamínu, človek by sa mal naučiť vychutnávať si život aj bez potreby robiť z toho vec verejnú. Osvojiť si tento návyk chce trochu cviku, no podľa Brencherovej to za tú námahu stojí.

Ďalšie dôležité správy

Nájdite si správnu motiváciu
Neprehliadnite

Honba za dokonalosťou je cestou do záhuby. K šťastiu vedie obyčajnosť, tvrdí psychológ