Na ostrove vznikol nový jazyk
„Yes, one man is come for alibaba my ausweis. I am speak him finish. After he is finish. Understand?“ – „Full understand.“ Napriek tomu, že ovládate angličtinu, zrejme predchádzajúcej vete nerozumiete. Reportáž magazínu The New Statasman upozorňuje, že v utečeneckom tábore na gréckom ostrove Lesbos, kde žijú tisíce utečencov z desiatok krajín v zlých a preplnených podmienkach, vzniká nový jazyk.
Aby sa ľudia z krajín ako Irak, Uganda, Pakistan či Barma medzi sebou dorozumievali, hovoria lámanou angličtinou, ktorá sa evolučne vyvíja do novej podoby, ktorej rozumejú len obyvatelia tábora. Reportér magazínu Matt Broomfield strávil medzi utečencami pol roka a popisuje ako vznikla takzvaná „Lesbos angličtina“.
Zdroj: SITA / AP
Všeobecne platí, že angličtina na ostrove vykazuje podľa novinára takzvanú „izolačnú morfológiu“, čo znamená, že podstatné mená a slová sa používajú v ich najjednoduchšej možnej podobe. Príkladom je slovíčko alibaba. Ide o všeobecné pomenovanie pre zlodeja/zbojníka a tak si toto slovíčko utečenci prisvojili aj pri slovese „kradnúť“.
Príklad: „I alibaba one packet of cigarettes", teda "ukradol som balík cigariet". V prípade podstatného mena ide o zlodeja. „Toto miesto je plné alibaby.“ Za alibabu považujú utečenci napríklad aj britské a americké vojská počas invázie v Iraku.
Ťažký život poľnohospodárov
„Pestujeme potraviny, ale nemôžeme si ich dovoliť kúpiť. Pracujeme 80 hodín týždenne, ale nemohli si dovoliť zaplatiť zubára, nie to terapeuta,“ tvrdí v reportáži Debbie Weingartenová pre denník The Guardian. Pamätá si na na paniku, keď neočakávaný mráz ohrozil úrodu.
Sama čelí neustálemu boju o peniaze a hľadania motivácie, aby sa dostala ráno z postele. Článok o tom, „prečo sa americkí poľnohospodári zabíjajú v rekordnom počte“ je sondou do ťažkého a chudobného života farmárov.
„Poľnohospodárstvo bolo vždy stresujúce, pretože mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu, sú do značnej miery mimo kontroly pestovateľov,“ povedal Mike Rosmann. Sám je farmárom a psychológom. Emocionálna pohoda farmárov je podľa neho úzko prepojená s počasím.
Vlani štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zistila, že ľudia pracujúci v poľnohospodárstve (poľnohospodári, menší farmári, rybári či drevorubači) páchajú samovraždy v oveľa väčšej miere ako ľudia v akomkoľvek inom povolaní.
Údaje naznačujú, že miera samovrážd poľnohospodárov v 17 amerických štátoch bola takmer päťkrát vyššia v porovnaní s bežnou populáciou. Výsledky boli zrejme ešte podhodnotené, keďže v štatistikách neboli zahrnuté významné poľnohospodárske štáty vrátane Iowy. M. Rosmann a ďalší odborníci v článku tvrdia, že množstvo farmárov „maskuje“ svoje samovraždy ako nehody na farme.
I've been working on this story about farmer suicide for nearly five years. Today it's in the world. https://t.co/L0GmYlUUSI
— debbie weingarten (@cactuswrenwrite) December 6, 2017
