Vyjadrenia viacerých firiem sú v súlade so stereotypmi, podľa ktorých sa s mileniálmi spájajú vlastnosti ako lenivosť, zameranie na seba alebo prílišné sebavedomie.
Mnohé tieto názory pritom priživujú renomované médiá, ktoré sa správajú k mladým ľuďom, narodeným medzi rokmi 1980 až 2000, ako k mimozemskému druhu. V plnej miere si to najnovšie uvedomil americký denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa im pred pár dňami za svoje posmešné články ospravedlnil.
„Mileniáli tvoria dôležitú časť našich čitateľov. Pokiaľ o nich budeme písať s takým pohŕdaním, riskujeme, že sa od nich odcudzíme. Stále viac informujeme nielen o tom, ako ekonómovia a marketéri vnímajú túto generáciu, ale aj o ďalších aspektoch,“ píše denník v editoriáli.
WSJ mal tento rok sériu článkov, ktoré mladých ľudí obviňovali z nárastu cien nehnuteľností vo veľkých mestách, z nestálych a zvláštnych nákupných trendov či z absurdít, že práve odchod mileniálov spôsobil krízu kancelárskych priestorov v New Jersey.
V lete si denník urobil srandu a tvrdil, že sa boja zvončekov na dverách. Napísal, že mileniáli radšej napíšu správu na Messengeri, že už prišli na návštevu, a radšej počkajú pred dverami než by mali stlačiť zvonček.
V auguste denník zasa zosmiešňoval mladých ľudí, že našli televíznu anténu, ktorá im poskytuje desiatky programov zadarmo. Anténa predstavuje pre mileniálov tichú revolúciu, keďže si pred klasickou televíziou nikdy nevedeli predstaviť život.
Denník tak narážal na generáciu, ktorá si platí streaming služieb ako Netflix, Hulu či HBO cez internet a nikdy im ani nenapadlo kúpiť si obyčajnú anténu. „Predpokladá sa, že predaj antén v USA v roku 2017 vzrastie o sedem percent na takmer osem miliónov kusov,“ odvoláva sa WSJ na štatistiky obchodnej komory Consumer Technology Association. Kvôli cynickým článkom si z denníka urobil posmešky aj známy americký komik Stephen Colbert.
Mnoho charakteristických rysov mileniálov sa totiž zhoduje s ľuďmi vo veku cez 20 rokov, a to bez akéhokoľvek arogantného podtónu, priznáva WSJ.
„Buďme presní, keď hovoríme o tejto skupine ľudí, a odolajme pokušeniu používať stereotypy. Občas o mileniáloch informujeme iba ako o pubertiakoch.
Uvedomme si, že tí najstarší sa blížia svojím vekom ku štyridsiatke a tí najmladší z mileniálov končia strednú školu. Takéto vysvetlenie by sme mali uvádzať v každom článku, ktorý je na generáciu Y zameraný,“ dodal WSJ.
Ako Portugalsko porazilo závislosť na drogách
Na prelome milénia takmer jedno percento Portugalčanov malo problémy so závislosťou na tvrdých drogách. Medzi narkomanmi mali Portugalci aj najviac HIV nakazených v celej Európe. Portugalská vláda sa preto rozhodla drogovú epidémiu ukončiť pomerne nekonvenčným spôsobom - legalizáciou všetkých drog.
Neznamená to, že Portugalci začali nakupovať narkotiká v supermarketoch. Za užívanie a držanie menšieho množstva drog im už ale nehrozil pobyt vo väzení. Zmenila sa nielen legislatíva, ale aj prístup. Drogy zrazu neboli trestným činom, ale zdravotným problémom.
Ich užívateľovi hrozí maximálne to, že poputuje pred Komisiu proti drogovej závislosti a v najhoršom prípade nastúpi na protidrogovú liečbu. Keď sa pred Komisiou objaví do pol roka znova, môže dostať pokutu.
Drogy často pochovajú ľudí na okraji spoločnosti Zdroj: flickr.com/Nellie Vin
Kríza sa čoskoro stabilizovala a v nasledujúcich rokoch došlo k dramatickému poklesu užívania drog, poklesu počtu nakazených HIV a hepatitídou, úmrtiam z predávkovania, kriminalite súvisiacej s drogami a väzňov. HIV infekcia klesla z rekordného maxima v roku 2000, kde bolo evidovaných 104,2 nových prípadov na milión obyvateľov na 4,2 prípadov na milión ľudí v roku 2015, píše britský denník The Guardian.
Upozorňuje na to, že zmenu nepriniesla len liberálnejšia legislatíva, ale postoj k narkomanom zmenili aj nemocnice, lekárne či bežní ľudia. Tí, ktorí boli predtým označovaní nadávkami ako drogados (narkomani), sa začali označovať ako „ľudia užívajúci drogy“ alebo „ľudia s poruchami závislosti“.
Aj tento posun v spoločnosti bol extrémne dôležitý. „Tento pohyb v spoločnosti si vyžadujú čas,“ povedal miestny lekár João Goulão. Ak by epidémia heroínu ovplyvňovala iba sociálne slabých ľudí či menšiny, zrejme by sa nad drogovou krízou nepozastavovala celá spoločnosť.
„Boli ale časy, kedy ste nemohli nájsť jedinú portugalskú rodinu, ktorá by nebola drogami nejako ovplyvnená. Každá rodina mala niekoho, kto bol na drogách závislý. Spoločnosť cítila: Musíme niečo urobiť,“ povedal lekár v reportáži denníka.
