Kyberchoroba

Ak sa doma nudíte pri počítači a hľadáte novú knihu, ktorá by vás mohla inšpirovať, siahnite po druhej knihe známeho nemeckého psychiatra Manfreda Spitzera: Kybernemoc (momentálne je dostupná v kníhkupectvách v českom preklade). Už v roku 2012 sa autor pokúsil knihou Digitálna demencia (tu je recenzia) upozorniť verejnosť, predovšetkým rodičov, na nebezpečenstvá spojené s digitálnymi technológiami. Tvrdí, že človek používajúci digitálne médiá dementnie.

Dánka, ktorá zmenila vnímanie ľudí na plytvanie s potravinami

Kniha Kybernemoc Zdroj: Martinus

Nová kniha je jej voľným pokračovaním. Koncom minulého roka psychiater navštívil Prahu a poskytol zaujímavý rozhovor kolegom z Lidovych novín.

„Smartfón môže byť veľmi účinná zbraň - môžete sa zadlžiť, môžete druhého veľmi účinne šikanovať, môžete sledovať pornografiu, kedykoľvek sa vám zachce. Pozoruhodné je, že mladí ľudia reagujú na moje hodnotenie. Kým rodičia spievajú pesničku, ako ich dieťa nesmie zmeškať kariérny náskok, a preto sa bude učiť programovať pre istotu už v škôlke, mladí ľudia sa vo výskumoch sťažujú, že ich moderné technológie rušia. Dokonca vymysleli nové slovo: človeka večne napojeného na digitálne technológie nazývajú smombie, čo je kombinácia slov smartphone a zombie,“ povedal v rozhovore.

Vplyvom moderných technológií sme si zvykli na to, že možno riešiť stále širší okruh úloh stereotypným prejdením prsta po obrazovke. Vplyvy pocítia predovšetkým deti. Dospelým mozog prinajhoršom zakrpatie, lenže čo keď sa deťom nevyvinú určité centra vôbec? So senzomotorikou je totiž spojená tretina mozgu, varuje psychiater.

Ak sa dieťaťu dostatočne nerozvinie tretina mozgu a dospelému zakrpatie, nie je prehnané hovoriť o intelektuálnej amputácii. Prvá časť rozhovoru je dostupná tu, druhá časť tu.

Dobrý poštár z Bulharska

Ak sa chystáte budúci týždeň do Prahy, zastavte sa na filmovom festivale Jeden svět. V pondelok v Lucerne budú premietať dokumentárny film The Good Postman (Dobrý poštár). Príbeh je o solidárnom miestnom poštárovi z maličkej bulharskej dedinky Goljam Devrent, cez ktorú prechádzali utečenci zo Sýrie do jadra Európskej únie.

Poštár Ivan bojuje v kampani o post starostu obce nápadom, ako oživiť vymierajúcu dedinu, z ktorej ušli mladí ľudia do zahraničia alebo miest. Dedina má len zopár desiatok obyvateľov, kostol, rozpadnuté domy a výhľad na oplotenú hranicu.

Poštár prichádza do predvolebnej kampane s nápadom ubytovania sýrskych rodín s deťmi. Proti nemu stojí socialistický oponent-populista, ktorý nemá reálne riešenia, ale sľubuje obyvateľom lepšie časy a hlavne bez imigrantov. Navrhuje napríklad v obci, kde žijú len starenky a pohreby sú na dennom poriadku, radšej založiť internetový klub.

Dokument natočil bulharský filmár Tonislav Hristov, ktorý aktuálne žije vo Fínsku. Pre natočenie filmu sa rozhodol, keď vypukla utečenecká kríza a médiami obiehali správy o utopencoch na brehoch Stredozemného mora. V dedine strávil niekoľko mesiacov, aby si získal dôveru miestnych a vybral vhodný príbeh. Dobrý poštár Ivan tak symbolizuje dobro a nádej v ľudskosť a solidaritu s tými, ktorí to potrebujú.

Film trefne zobrazuje zapadákov, v ktorom sa časť miestnych utečencov bojí a časť sa nad nimi zľutuje a ponúka im vodu a jedlo. Režiséra zaujímali nielen pohnútky poštára ale aj skupiny starších žien, ktoré imigrantom pomáhali a v zásade realizovali willkommen kultúru nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.