Nebuď konzumný zombie, odkazuje Selina Juul

Pár faktov na začiatok. Každý rok sa na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo celkovo predstavuje jednu tretinu ich produkcie. Najviac sa s potravinami plytvá v domácnostiach, kde sa vyhodí 42 percent potravín. V Dánsku sa podarilo tento negatívny fenomén zvrátiť.

Za posledných päť rokov Dáni znížili plytvanie jedlom o 25 percent. Zásluhu na tom má aktivistka Selina Juul. Keď mala 13 rokov presťahovala sa z Ruska do Dánska. Kým v Rusku po páde komunizmu nemali ľudia niekedy čo jesť, v Dánsku bol naopak potravín prebytok. Často dobré jedlo končilo v smetnom koši.

V roku 2008 začala na Facebooku blogovať a neskôr založila neziskovku Stop Spild Af Mad (Stop plytvania s jedlom). V roku 2012 vystúpila na konferencii TEDx, kde zožala obrovský úspech. Jej združenie podporuje predovšetkým zužitkovanie potravín, ktorým sa blíži dátum záruky alebo sú po dátume minimálnej spotreby.

Tento princíp prevzala väčšina dánskych supermarketov, s ktorými začala aktívne spolupracovať. Spoluprácu nadviazala s reťazcami Rema 1000, Lidl či Coop. Aj jej zapríčinením prestali ponúkať množstevné zľavy na potraviny a obchody začali upozorňovať ceduľkami zákazníkov, aby s jedlom neplytvali.

Zaujímavý je aj koncept s ovocím. Reťazec Rema 1000 napríklad vypočítal, že denne musí vyhodiť 80 až 100 banánov z každej prevádzky. Stačilo ale k osamelému banánu na pulte pridať nápis „Zober si ma, som sám“ a vyhadzovanie banánov sa znížilo o 90 percent.

To isté sa deje s pečivom. Ročne sa vyhodí v Dánsku, ktoré je počtom obyvateľov podobné Slovensku, 29-tisíc ton chleba. Dôvod je jednoduchý: chlieb je veľký a keď stvrdne, konzument ho vyhodí. Sieť Rema 1000 preto znížila jeho gramáž o 40 až 50 percent, znížila sa proporčne aj cena. Výsledok bol ten istý: vyhadzovanie pečiva sa obmedzilo. 

Dánsko sa tak postupne stáva krajinou, ktorá vytvára z plytvania jedla biznis. V krajine sa rozmáha počet firiem, ktoré si dávajú sakramentsky záležať na ekológií a princípe neplytvania. Vlani v Dánsku otvorili prvý obchod WeFood, ktorý predáva jedlo po záruke alebo potraviny s poškodeným obalom za zvýhodnenú cenu. Množstvo dánskych reštaurácií funguje cez aplikáciu Too Good To Go, ktorú minulý rok predstavili dvaja Briti - Chris Wilson a Jamie Crummie. Appka umožňuje objednať si porciu jedla, ktorú by reštaurácie na konci dňa vyhodili.

Tento trend sa pomaličky presúva aj na Slovensko. „V podmienkach EÚ sa odhady pohybujú okolo 89 miliónov ton vyhodených potravín ročne, čo predstavuje 179 kilogramov na jedného obyvateľa. Podľa odhadov OSN sa na Slovensku vyhodí asi 900-tisíc potravín, čo predstavuje v priemere 0,44 kilogramu vyhodených potravín denne na jednu osobu za rok,” spresnilo vlani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Dobrou správou je, že od januára platí na Slovensku zákon o potravinách, ktorý umožňuje darovať na charitatívne účely aj tovar po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti. Hoci máme stále striktnú legislatívu, ide o veľký pokrok, ktorý nám chýbal. Do projektu sa zatiaľ zapojilo šesť charít.

V rámci kampane Perfectly Imperfect zaradil reťazec Tesco v strednej Európe, vrátane Slovenska, do predaja ovocie a zeleninu, ktorá síce spĺňa štandardy kvality, ale je vizuálne „dokonale nedokonalá.“ V ponuke sú zemiaky, jablká, mrkva alebo repa. Takže odkaz od uvedomelej Dánky pre nás: Prestaňte sa správať v obchode ako konzumní zombíci.