Lepšia kontrola úradníkov
Od systému sa očakáva, že úradníci budú lepšie kontrolovateľní – ak sa prípadom podnikateľa nikto nezaoberal niekoľko týždňov a podnikateľ sa sťažuje na zdržiavanie napríklad pri vratkách DPH, systém dokáže odhaliť, u ktorého úradníka v reťazci sa priebeh úkonov spomalil alebo zastavil.
Práca na daňových úradoch by sa tak mala zefektívniť a vedúci budú lepšie monitorovať prácu úradníkov. Tým by sa mali obmedziť prípady korupcie niektorých úradníkov, ktorým to bolo takmer nemožné dokázať.
V minulosti to Finančná správa riešila tak, že nedávala trestné oznámenie na konkrétneho úradníka, ale na neznámeho páchateľa. Samozrejme, neoficiálne sa vedelo o koho ide, ale keďže existuje prezumpcia neviny, vedenie ho prepustilo nie z dôvodu korupčného konania, ale z dôvodu reorganizácie prostredníctvom dohody o ukončení pracovného pomeru.
Na druhej strane niektoré úkony nemusia úradníkov trápiť – ide napríklad o upomienky za omeškanie platby daní, ktoré bude systém generovať automaticky. Doteraz zamestnanci fyzicky sledovali, ktorý subjekt je v omeškaní s úhradou dane a upozornili ho na to.
Kauza KONS
Softvér, ktorý daniari zaviedli, bol pritom zazmluvnený firmou IBM ešte v roku 2010. Zmluvu podpísal bývalý minister financií Ján Počiatek. „Rozsah zmluvy nebol navyšovaný a pokračujeme v implementácii zmluvy z roku 2010,“ tvrdí F. Imrecze.
Nasadenie nového systému prebehlo už pred troma rokmi. Neúspešne. Vtedy sa rozhodlo, že starý systém je drahý a neefektívny, preto ho chceli nahradiť systémom KONS, za ktorý bol zodpovedný bývalý šéf Finančnej správy Miroslav Mikulčík.
Práve M. Mikulčík mal po voľbách 2010 presadiť, aby bola kľúčovým dodávateľom pre IBM spoločnosť Bank Pro Soft, s ktorou bol v minulosti spájaný. Firma prechod na nový systém nezvládla, čo viedlo ku kolapsu daňovej a finančnej správy v roku 2012.
V praxi sa otváralo nadpriemerné množstvo daňových kontrol, ktorých cieľom bolo preskúmať nároky, ale aj predĺžiť lehotu na rozhodnutie a pracovníčky na daňových úradoch prerátavať vratky DPH ručne. M. Mikulčíka pre túto kauzu obvinili z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Zdroj: SITA / Ľudovít Vaniher
Podľa polície mal štátu spôsobiť škodu 8,8 milióna eur a podľa Denníka N polícia už v novembri minulého roka vyšetrovanie skončila a podala návrh na obžalobu. M. Mikulčík sa však bráni. V roku 2013 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci zmarenia pripravovaného informačného systému KONS.
Je preto relevantnou otázkou, prečo sa Finančná správa pred troma rokmi opäť vrátila k RDS a prečo nepokračovala v KONSe. „KONS bol menšou odbočkou od zmluvy. Je hypotetické, či by bolo pokračovanie v KONSe lacnejšie alebo drahšie, ale nepokračovali sme v tom preto, lebo funkcionalita systému, ktorú sme našli bola nedostatočná na fungovanie finančnej správy. KONS bolo len medziriešenie, na ktoré sa využila zmluva s IBM,“ tvrdí F. Imrecze.
Riešenie však objektívne zlyhalo už len tým, že dodávateľ systému nebol zodpovedný za kvalitu a presný čas dodávky softvéru, čím zodpovednosť musela na seba prebrať Finančná správa. Celá kauza mala nepríjemnú politickú dohru – tlak na odstúpenie vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, ktorý celý prúser hodil na M. Mikulčíka. Vláda sa z kauzy nedokázala nevyhrabať a s pomocou hádok o euroval (EFSF) výrazne dopomohla k pádu vlády Ivety Radičovej a predčasným voľbám.
Chaos na daňových úradoch mal aj svoj podiel v mizernom výbere daní (podiel administratívnych nákladov na výber daní k sume vybranej na dani bola najhoršia práve na Slovensku.
Efektivita výberu daní je u nás najhoršia v EÚ (dáta za rok 2011) Zdroj: OECD