Mnoho mladých Číňanov, najmä zo zámožnejších rodín, sa roztrúsilo po celom svete, aby si skúsili študovať v zahraniční, prípadne rozbehli sľubnú kariéru. V poslednom čase sa však rozmáha trend návratu domov. Zatiaľ čo Čína čelí najväčšiemu exodu milionárov do sveta a odlevu kapitálu v dôsledku rastúceho geopolitického napätia, čínska mládež zmenila kurz a smeruje späť na pevninu, píše Bloomberg.
V roku 2022 počet zahraničných čínskych absolventov, ktorí sa vrátili do vlasti, vzrástol o 8,6 percenta oproti predchádzajúcemu roku, vyplýva z dát Informačnej siete pre ľudské zdroje a sociálne zabezpečenie. Celkovo sa pre návrat domov rozhodlo 580-tisíc mladých Číňanov študujúcich v zahraničí. Ide najmä o generáciu Z, ktorá sa narodila počas rozkvetu americko-čínskych vzťahov so silnejúcou globalizáciou. Teraz dospieva vo veľmi odlišnom, protekcionistickom svete.
Firmy presúvajú výrobu z Číny; USA obmedzujú prístup k čínskym špičkovým polovodičom; Peking sprísňuje tok informácií; a potenciálne obvinenia z krádeže technológií prenasledujú čínskych manažérov a akademikov v USA. Zväčšujúca sa priepasť medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami prevracia životy najambicióznejších čínskych študentov, ktorí teraz čelia zamietnutým žiadostiam o víza a rastúcej nezamestnanosti mladých ľudí doma.
„Generácia Z chápe, aké ťažké je byť v Číne, ale cíti, že existuje viac príležitostí, ak by sa pokúsila rozšíriť svoje podnikanie v Ázii,“ povedal hlavný poradca pre rodinné firmy Marshall Jen. Na čínskom pracovnom trhu existujú diery, ktoré treba zaplátať. „V mnohých sektoroch ako sú polovodiče, farmácia a iné vysokokvalifikované služby, je obrovský deficit talentov,“ poznamenala Keyu Jin, čínska ekonómka a autorka knihy The New China Playbook. Zahraniční absolventi sa podľa nej odlišujú od svojich rovesníkov s domácim vzdelaním praktickými skúsenosťami, obchodným talentom aj globálnym rozhľadom.
Klimatické zmeny „sú problém, ktorý ovplyvní našu generáciu Z – nielen v rozvinutých, ale aj v rozvojových krajinách“, povedala Alice Ho, ktorá viedla mládežnícku delegáciu do Šarm aš-Šajchu na konferencii o klimatickej zmene COP27 v novembri minulého roka. „Peniaze ma nezaujímajú,“ dodala. Pri svojom rozhodnutí žiť v Číne však mnohí bohatí dvadsiatnici čelia aj štátnym obmedzeniam. Peking sprísňuje kontrolu nad bohatstvom, pretože nerovnosti narastajú a čínska sociálna mobilita sa prehlbuje.
Keyu Jin si myslí, že pre Čínu aj USA je poľutovaniahodné, že v USA teraz študuje menej čínskych študentov, povedala. Sama pochádza z Číny a študovala na Harvardovej univerzite a na London School of Economics. „Je to tmel medzi týmito dvoma národmi a mali by urobiť maximum pre ochranu výmenného štúdia.“
Ďalšie dôležité správy
