Čierna labuť sa vrátila. Hrozí najväčšou ekonomickou krízou našej doby

Európske zlyhanie

Situácia v Európe je zásadne odlišná. Kým v ázijskom hodnotovom rebríčku je rodina na prvej priečke a štát pod ním, v Európe je to samotný jedinec. Ukazuje sa, že nielen nepripravenosť Európy na epidémiu, ale najmä západný individualizmus je najväčšou hrozbou šírenia epidémie na starom kontinente.

Dobrým príkladom je Spojené kráľovstvo, kde až štvrtina populácie absolútne odmieta meniť svoje návyky pre koronavírus. Aj na základe ich postoja britská vláda neprijala žiadne razantnejšie opatrenia, ako je rušenie hromadných akcií či zatvárenie škôl. Hlavný vedecký poradca vlády Patrick Vallance dokonca povedal, že je žiaduce, aby sa vírusom infikovalo až 60 percent britskej populácie, čím by sa proti ochoreniu vytvorila kolektívna imunita.

Už meranie teploty občanov, nieto ešte sledovanie ich mobilných zariadení, by bolo porušením GDPR. Podľa ochrany osobných údajov patria dáta o občanoch im samotným, a preto ich využitie musí podliehať súhlasu občana. Zamestnávateľ tak nemôže bez súhlasu zamestnanca zisťovať jeho zdravotnú ani cestovnú históriu. Nemecko síce schválilo možnosť spracovávať osobné dáta v prípade epidémií alebo prírodných katastrof, no snaha hlavného zdravotného úradu, ktorým je Inštitút Roberta Kocha, využívať lokalizáciu mobilov si vyslúžila ostrú kritiku verejnosti.

Merkelová v Inštitúte Roberta Kocha Zdroj: Getty Images

Európa výrazne zaostala v prevencii, príprave plánov, v testovaní potenciálne infikovaných, v zbieraní a vo vyhodnocovaní dát, ale aj v prístupe jednotlivcov k šíreniu epidémie. Pre mnohých tak nie je prekvapením, že počet infikovaných ľudí rastie v mnohých európskych krajinách o tisícky denne, pričom tempo rastu sa napriek karanténe stále zvyšuje. Existujú obavy, že čoskoro môže presiahnuť úrovne z Číny.

Prepad ekonomickej produkcie z oblasti Wu-chanu ukázal, aký silný vplyv môže mať karanténa na hospodárstvo krajiny. Prvotné čísla naznačujú, že prepad čínskej ekonomiky v prvom kvartáli bude najväčší od začiatku merania. To vyvoláva veľké obavy aj o zdravie európskej ekonomiky pri súčasnom raste epidémie.

Vedci zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva pritom tvrdia, že ich krajiny sú vo vývoji epidémie približne štyri týždne za Talianskom. Globálne ekonomické následky epidémie sa preto budú prejavovať kaskádovito po celom svete nie týždne, ale mesiace. Preto je pre udržanie ekonomickej stability zásadné, aby štáty po celom svete v čo najkratšom možnom čase prijali okrem zdravotných aj ekonomické preventívne opatrenia.

Krajiny bojujú proti kríze

Singapur, očakávajúci silné ekonomické následky čínskej epidémie, prijal už v polovici februára prvý záchranný balíček v objeme 1,2 percenta HDP. Cieľom bolo udržať zamestnanosť a znížiť náklady firiem. Súkromným spoločnostiam štát na tri mesiace kompenzoval osem percent mzdových nákladov zamestnancov, ktorých mzda nepresiahla stanovené úrovne.

Druhým krokom boli daňové vratky firmám na úrovni 25 percent splatných daní, ani tie nemohli presiahnuť maximálne stanovené úrovne. Štát zároveň zrýchlil odpisovanie majetku. Pre najviac postihnuté sektory zaviedol vratky z dane z nehnuteľností až do výšky 30 percent a garantoval im úvery s maximálnou úrokovou sadzbou päť percent.

Singapurská vláda podnikla rýchle kroky na to, aby pomohla udržať zamestnanosť a zlepšila firemný cash flow. Táto krajina sa pritom často označuje za najkapitalistickejší štát na svete. Vláda momentálne pracuje na druhom balíčku, a to napriek tomu, že ekonomický dosah krízy sa zatiaľ odhaduje iba na jedno percento HDP.

Lee Hsien Loong - premiér Singapur Zdroj: Getty Images

Podobné kroky na podporu domácich ekonomík začali postupne zavádzať aj ostatné krajiny. Taiwan a Južná Kórea prišli s balíkmi zhruba na úrovni jedného percenta HDP. Obyvateľov Hongkongu si však domáci kabinet „kúpil“ stimulmi na úrovni až 4,5 percenta HDP. Každý dospelý Hongkončan dostal na prilepšenie 1 284 dolárov. Okrem toho im vláda znížila dane z príjmu aj nehnuteľností. Ázia nenechala budúcnosť svojich ekonomík napospas osudu. S príchodom epidémie sa k nej pridala Európa.

Európska únia prispela k snahe podporiť krajiny v problémoch. Jej priama finančná pomoc však bude nízka, keďže na ňu alokuje iba voľné zdroje. Brusel sa mieni zamerať najmä na pomoc segmentu malých a stredných firiem, konkrétne detaily zatiaľ nezverejnil.

Oveľa dôležitejšie pôsobí v súčasnej situácii uvoľnenie kapitálových požiadaviek pre banky a fiškálnych pravidiel pre štáty. Krajiny postihnuté krízou tak budú môcť uvoľniť svoje rozpočtové obmedzenia bez hrozby sankcií a banky budú môcť byť flexibilnejšie vo svojich účtovných štandardoch. Kľúčovú rolu pre záchranu domácich ekonomík musia prevziať jednotlivé štáty. A mnohé to už spravili.

Taliansko síce záchranný balíček rozširovalo štyrikrát, no ukázalo, kde by mala ležať priorita vládneho deficitu. Vláda prostriedkami v objeme 1,5 percenta HDP pomôže dočasne prepusteným zamestnancom formou dávok, moratóriom na splátky hypoték pomôže fyzickým a právnickým osobám, garančným fondom pre malé a stredné podniky a najmä kompenzáciami zase všetkým firmám, ktorých tržby sa medziročne prepadli o viac ako štvrtinu. Významnú podporu sektoru malých a stredných firiem ohlásilo aj Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko.

„Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme udržali ekonomiku v chode,“ hovorí bavorský spolkový prezident Markus Söder. Pridáva sa k nemu minister pre ekonomiku Peter Altmaier, ktorý tvrdí, že „žiadna zdravá firma nemôže pre koronavírus zbankrotovať“. Dodal, že nad pracovníkmi a firmami rozprestierajú rozsiahly obranný štít.

Peter Altmaier Zdroj: Getty Images

Nemecko sľúbilo, že ekonomiku zachráni, nech to stojí čokoľvek. Aj preto ohlásilo neobmedzenú expanziu úverov od štátnej banky KfW so začiatočným balíkom 550 miliárd eur. V prípade, že by sa nejaká spoločnosť dostala do problémov, štát je pripravený kapitálovo do nej vstúpiť. V prípade problémov strategických podnikov ich môže dokonca znárodniť.

„Máme dosť peňazí a tie sú pripravené na použitie. Spravíme všetko pre to, aby sme ochránili zamestnancov a spoločnosti,“ zdôraznil podpredseda spolkovej vlády Olaf Scholz.

Desať odporúčaní pre Slovensko

Epidémia koronavírusu zastihla Slovensko v najhoršej možnej chvíli – pred voľbami a s prichádzajúcou neskúsenou politickou garnitúrou. Tá – pokiaľ má odvrátiť obrovské ekonomické škody – bude musieť konať už v najbližších dňoch. Väčšie zdržanie by mohlo v situácii, keď sa zatvárajú prevádzky, napáchať na podnikateľoch nenapraviteľné škody.

Ešte dôležitejšie však bude prijať rozpočtový rámec, v ktorom sa bude pomoc realizovať. Vytvorenie novej vlády, obsadenie potrebných pozícií, tvorba plánu a následne legislatívy, to všetko sú kroky, ktoré môžu trvať týždne. Toľko času však slovenskí podnikatelia mať nemusia. Preto TREND prichádza s desiatimi rýchlymi odporúčaniami, čo by mala nová vláda spraviť.

V prvom rade by sa mala zamerať na konsolidáciu naplánovaných príjmov a výdavkov. Z dôvodu výnimočnej situácie by mala zrušiť všetky populistické sľuby, ktoré prehlbujú deficit verejných financií, najmä trináste dôchodky. Zrušiť by mala aj všetky opatrenia prijaté odchádzajúcou vládou, ktoré neúmerne zaťažujú podnikateľské prostredie, ako sú rekreačné poukazy či bankový odvod.

Možno očakávať, že bankám sa rýchlo zhorší kvalita portfólií. Zrušenie ústavne sporného a neodôvodneného bankového odvodu pomôže finančnému sektoru stabilizovať sa. Minimálnu mzdu by vláda mala zafixovať na dnešných, ideálne nižších úrovniach. Už jej súčasná výška hrozí prepúšťaním.

Karanténa v Nemecku Zdroj: Getty Images

Trhu práce by vláda výrazne pomohla zavedením takzvaného kurzarbeitu. Náklady na vynútene prepusteného zamestnanca v čase krízy sú vyššie, než keď ostane doma a časť jeho mzdy prepláca štát. Štátny príspevok dočasne uvoľneným ľuďom v Nemecku môže tvoriť až 67 percent ich mzdy.

Pokiaľ by štát dokázal pokryť mzdy zamestnancom, ktorí pre výpadky nemôžu pracovať, výrazne by sa znížili prevádzkové náklady firiem. Kurzarbeit by sa mal zaviesť minimálne pre tie sektory, ktoré sú zatvorené priamo na základe rozhodnutia štátu. Takéto spoločnosti by mali mať aj moratórium na platbu odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ale aj na splátky úverov.

Najviac ekonomicky postihnutou skupinou obyvateľstva sa môžu stať samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Nahradiť výpadky ich tržieb bude veľmi náročné. SZČO by mali mať v takomto prípade odpustené platby odvodov a finančne by sa mohli podporiť vratkami zo zaplatených daní z minulých rokov.

Slovensko zažíva mimoriadnu zdravotnú aj ekonomickú situáciu. V tomto prostredí existuje objektívna potreba zvýšiť dlh štátu a požičané prostriedky využiť tak, aby štát dokázal čo najlepšie pomôcť nielen firmám, ale aj ich zamestnancom.