Šanghaj je vraj veľmi drahé mesto. Koľko platíte za ubytovanie?
Centrum Šanghaja je ukrutne drahé, ale ďalej od centra ceny prudko klesajú. Tento rok už len píšem diplomovku a stážujem, takže nemusím chodiť často do centra. Tak som si našiel podnájom blízko konečnej zastávky metra a platím asi päťsto eur za mesiac. Pôvodne som býval na internáte, ale mal som to odtiaľ ďaleko do práce.
Aký je to byt?
Prenajali sme si s priateľkou trojizbák, lebo menšie v tejto štvrti ani nie sú. Má asi 75 metrov štvorcových a je 15 minút chôdze od stanice metra. Cena bytov sa odvíja od vzdialenosti od stanice metra. Do centra to mám z bytu asi tridsať kilometrov a hodinu cestovania.
Aký je priemerný plat v Šanghaji?
Zhruba 1 000 až 1 100 eur v prepočte, ale možno to už neplatí, rastie to z roka na rok. Ale sú tu veľmi veľké rozdiely. V menších mestách to môže byť 150 až 200 eur, v stredne veľkých mestách 400 až 500 eur.
Mali ste problém nájsť si ubytovanie?
Na tento byt sme mali šťastie, hľadali sme len týždeň. Inak to trvá dlhšie. Ale bytov je dosť. O zastávku alebo dve ďalej sú paneláky poloprázdne. Aj v centre ponúkajú veľa bytov, ale ceny sú obrovské. Napriek tomu je ťažké si tu nájsť byt, v ktorom by človek zvyknutý na európske pomery rád žil.
Prečo?
Mimo centra sú byty nízkej kvality. Pri prehliadkach sme videli plesnivé kúpeľne s nepríjemných zápachom či opadávajúcou omietkou. Pritom to boli relatívne nové byty. Teraz bývame v 20-poschodovom dome, ktorý je jeden z tých nižších.
Aké to má výhody?
Ráno sa nečaká dlho na výťah a vždy sa dostanete dnu na prvý pokus. V 40-poschodovom dome sú zväčša štyri výťahy, ale všetky idú po privolaní na rovnaké poschodie. Potom po jednom zbiehajú dole aj 5-10 minút, tak sa nakopia ľudia. A rady v Číne nebývajú, skôr zhluk ľudí a všetci sa naraz tlačia dnu. Niekedy to nestihnete a musíte čakať na ďalší výťah.
Poznáte susedov?
Nie. Nad nami zrejme bývajú rodičia s dieťaťom, pretože každý deň okrem nedele od šiestej do ôsmej večer s prestávkami niekto cvičí na klavíri dookola päť skladieb. Snažili sme sa klopať, ale nikto neotvára. A počuť to tak, akoby niekto hral vo vedľajšej izbe. Zrejme rodičia drilujú svoje dieťa.
Martin Tannenberger - Shanghai Jiao Tong University - internát pre zahraničných študentov Zdroj: Archív M. Tannenbergera
Úplne iný svet
Ako ste sa dostali do Číny?
Prvýkrát som bol v Pekingu v roku 2012. Mal som ísť s kamošom, ale tesne pred odletom ochorel, tak som išiel sám. Bol to taký šialený nápad, že poďme len tak s batohom do Číny. Bol som tesne po maturite, mal som našetrené a našiel som relatívne lacný let za približne päťsto eur.
Páčilo sa vám?
To by som netvrdil. Bolo to veľmi zaujímavé. Bola to prvá cesta mimo Európy a úplne iný svet. Také miesto ako Peking sa v Európe nevidí. Všetko bolo úplne iné. Mesto ma tak ohromilo, že som z neho celé dva týždne nevyšiel. Videl som už len Čínsky múr.
Prečo práve Čína?
Akosi podvedome ma to tam ťahalo. Ako 13-14 ročný som sa chcel učiť po čínsky, ale u nás v Nitre vtedy taký kurz nebol. Chcel som sa naučiť novú reč, nejakú exotickú, keď som nenašiel kurz čínštiny, pustil som sa do arabčiny. Bol som veľmi zvedavý a žiadal sa mi adrenalín.
Rád cestujete?
Precestoval som v tom čase severské krajiny, Maroko, južnú Európu. Keď sa dalo, vždy som sa snažil cestovať.
Ako ste si zarábali na cesty?
Na brigádach, odkladal som si peniaze, ktoré som dostal na narodeniny a podobne. Všetko, čo som si zarobil a našetril, išlo na cestovanie. Pravdaže, pomáhali mi aj rodičia.
Kde ste študovali?
Študoval som medzinárodný manažment na University of International Management v nemeckom Frankfurte. Je to prakticky zameraná vysoká škola na rozvoj budúcich manažérov.
