Na cestovanie nemusíte mať veľa peňazí. Mladá Slovenka radí, ako si majú ľudia plniť sny

Videla polárnu žiaru, cestovala po Amerike, stopovala naprieč európskymi štátmi. Napriek tomu tvrdí, že na spoznávanie sveta nepotrebujete veľa peňazí. Kamila Kurpašová je mladá Slovenka, ktorá našla vášeň v objavovaní nových miest, spoznávaní kultúr a nadväzovaní kontaktov, a to všetko bez zbytočných výdavkov.

Cestovanie sa stalo nielen jej koníčkom, ale aj životným štýlom. Prvýkrát odišla do zahraničia, keď mala devätnásť rokov. S kamarátkou letela do Barcelony. Neskôr študovala na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bakalársky stupeň prerušila pre skúšku, ktorú nespravila. Práve v tom období sa jej naskytla príležitosť presťahovať sa na rok do Kanady.

Začiatky boli náročné

Kamilu nadchla predstava života na druhej strane pologule. Proces získavania working-holiday víz bol pre ňu byrokratickou výzvou, ktorá trvala približne dva mesiace. Musela predkladať mnoho dokladov - občiansky preukaz, výpis z registra trestov, mená rodičov aj zdravotné potvrdenia. Priebežne plnila jednotlivé požiadavky a neustále dodávala nové dokumenty, pričom každý týždeň prinášal nové úlohy a formuláre. Napokon bolo všetko o náhode. Po splnení kritérií ju zaradili do lotérie.

V čase, keď ešte nebolo nič isté, si začala hľadať prácu. Zamestnávatelia ju odmietali argumentujúc tým, že nemá schválené víza. Musela sa preukázať aj zmluvou o ubytovaní. Situáciu začala riešiť až na mieste. Po príchode do Kanady prežívala krušné chvíle. Dočasne bývala u rodiny jej kamarátky vo Vancouveri.

„Posielala som veľa životopisov, hľadala som aj vo facebookových skupinách. Nikto mi neodpisoval,“ priznáva pre TREND Kamila. Otvorená bola každej pracovnej príležitosti, no túžila po zamestnaní v lyžiarskom stredisku. A tak sa aj stalo. Ubytovanie prispôsobila novému živobytiu, za ktorým denne cestovala trištvrte hodinu, platila zaň približne 634 eur.

Zdroj: Kamila Kurpašová

S angličtinou problém nikdy nemala. Vo Vancouveri ale zápasila s výrazným kanadským prízvukom. Po zimnej sezóne sa presťahovala do inej oblasti, kde pracovala ako záhradníčka. Tvrdí, že druhé zamestnanie si našla omnoho jednoduchšie - mala skúsenosti, referencie aj doklady. Prilepšila si aj platovo, zarábala 16 eur na hodinu, kdežto v predchádzajúcej práci len 11 eur.

„Myslela som si, že si v Kanade poriadne zarobím. No zistila som, že tu ľudia len prežívajú,“ priblížila svoju situáciu Kamila a dodáva, že ceny apartmánov sa zväčša pohybujú do sedemsto eur na osobu. Aj keď si jej život nevyžaduje toľko pôvabu a lesku, značná časť výdavkov smerovala na stravu. Tvrdí, že potraviny sú výrazne drahšie v porovnaní so Slovenskom, pocitovo až o polovicu.

Za cestu platiť nechcela, išla stopom

Zdroj: Kamila Kurpašová

Kamila nezvykne plánovať svoje cesty ani si vopred prezerať pamiatky. Považuje sa za dieťa šťasteny a uprednostňuje spontánnosť. Z Grécka a Nórska späť na Slovensko išla väčšinou stopom, a to bez väčšej prípravy. Nesúhlasí s názorom, že na cestovanie sú potrebné peniaze. Navštívila vyše 30 krajín a vystačili jej úspory z letných brigád v zahraničí. „Vždy sa dá ušetriť, len sa treba uskromniť,“ prízvukuje. Neprekáža jej spať v hosteli, kde sú ďalší desiati ľudia a jesť celý týždeň pizzu alebo rožky s maslom.

Do Grécka na Zakynthos išla za kamarátkou. Na pevninu sa prepravili lodnou dopravou a odtiaľ išli stopom. Cesta domov trvala desať dní. Mali veľa prestávok, pretože chceli spoznať kultúru. Ak by išli priamo na Slovensko odhaduje, že by to trvalo tri až štyri dni.

Kamila už mala skúsenosti so zastavovaním áut, keď cestovala po severských krajinách. Stopovanie si vyžaduje trpezlivosť, a preto sa riadila pravidlom „všetko krát dva“. To znamená, že ak im navigácia ukázala dvojhodinovú trasu, tak v skutočnosti sa dostali do cieľa o štyri hodiny. Najkratšie stopovala minútu, najdlhšie tri hodiny

Až v Grécku sa stretla so šoférmi, ktorí boli neochotní, mrzutí a nechceli komunikovať v angličtine.