Bývanie pre nižšiu kastu

Romantické predstavy o podzemnom bývaní sa končia v hlavnom meste Číny. V Pekingu žije viac ako 21 miliónov ľudí a aj malý byt môže potenciálneho kupca vyjsť na značnú sumu peňazí. Niektorí obyvatelia mesta preto zmenili zásobovacie pivnice a protivojnové kryty na podzemné sídlisko.

Ide o bývanie, ktoré podľa odborníčky na urbanizáciu Annette Kim siaha tri podlažia do hĺbky a ktoré odhadom poskytuje domov jednému až dvom miliónom ľudí Pri výške nájomného, ktoré vychádza v prepočte na 65 eur na mesiac, ide o cenovo dostupnú alternatívu pre mladých ľudí a migrantov, ktorí prišli do Pekingu z vidieka obvykle za novou prácou, vysvetľuje americký portál NPR.

V podzemných bytoch absentujú okná a slnečné svetlo, vyskytujú sa problémy so vzduchom, vlhkosťou, plesňou, kúpeľne a kuchyne bývajú spoločné pre väčší úsek a väčšinou ide o malé priestory, do ktorých sa akurát vtesnajú len postele. Priemerná veľkosť jedného bytu sa pohybuje okolo 9,75 m2.

Ako uvádza portál CNN, tamojšie čínske médiá píšu o ľuďoch, ktorí obývajú pekinské podzemie, ako o „potkanej kaste“, z anglického rat tribe. Na portáli YouTube sa nachádza viacero reportáží, ktoré v týchto podzemných bytoch zachytávajú život ľudí.

„Ľudia dúfajú, že ich ďalšia generácia, ich deti, budú môcť žiť nad zemou,“ hovorí A. Kim napriek tomu, že pre stovky tisíc ľudí sú tieto podzemné byty jedinou schodnou cestou, ako sa ubytovať v Pekingu, a že aj napriek čínskym zákonom zakazujúcim žiť pod zemou ide o pomerne aktívny trh.

Strachu ťažko rozkážeš

Technicky sú podzemné stavby a zóny pre ľudí realizovateľné, ale sú ľudia ochotní v nich aj dobrovoľne bývať, kladie si otázku britský portál BBC. Ako portál ďalej vysvetľuje, ľudská myseľ je prirodzene náchylná k obavám, ktoré sa spájajú s podzemnými priestormi, či už ide o vidinu malých, tmavých priestorov, alebo o nebezpečenstvo „byť pochovaný zaživa“.

Projekt, akým je Earthscraper, ktorý vďaka sklenenej streche dodáva do podzemných priestorov aj prirodzené svetlo, má postupne toto negatívne vnímanie podzemia zmeniť. To bude náročné pri ľuďoch, ktorí trpia akokoľvek malou či veľkou formou strachu z uzatvorených priestorov.

Pre určité percento ľudí je to desivá myšlienka. Podľa škandinávskej výskumnej organizácie SINTEF, ktorá sa zaoberá „podzemnou psychológiou“, trpia klaustrofóbiou približne 3 percentá populácie. To nezahŕňa ľudí, ktorí by hneď po presťahovaní sa do podzemných priestorov ešte len klaustrofóbia trpieť začali.

Existujú spôsoby, ako čiastočne tejto fóbii čeliť. Takýmto ľuďom niekedy postačuje vedomie, že majú nad priestorom kontrolu. Pomôcť môžu taktiež jednoduché ilúzie, ktoré vyvolajú pocit priestrannosti a dobrého osvetlenia, vysvetľuje BBC.

V byte aj tak len spíme

Ako ďalej dodáva agentúra Bloomberg, podzemné stavanie je v priemere päťkrát nákladnejšie ako stavanie na povrchu. Azda najväčšou prekážkou bývania pod zemou je slnečné svetlo.

Jeho nedostatok môže podľa portálu BBC spôsobiť ťažkosti so spánkom, výkyvy nálad a hormonálnych funkcií, ktoré následne môžu prispieť k rôznym chronickým chorobám. Obyvatelia takýchto podzemných sídlisk by sa okrem toho museli pravidelne vystavovať prirodzenému svetlu.

A. Kim upozorňuje, že ak sa ľudia budú naďalej sťahovať do veľkomiest a trend rýchlej urbanizácie bude pokračovať, budú musieť úrady reálne zvažovať aj podzemné stavebné plány.

Zároveň dodáva, že v súčasnosti ľudia chodia do bytov viac-menej len spať, zvyšok svojho dňa trávia v práci alebo sa stretávajú na verejných priestoroch, ktoré sú obvykle nad zemou.

Niektorí výskumníci ale navrhujú, že mestá sa môžu zameriavať skôr na výstavbu podzemných multifunkčných priestorov – podobne ako Helsinki – než na podzemné byty. Tým, že by sa napríklad obchodno-nákupné centrá stavali smerom nadol, by sa na povrchu uvoľnilo viac miesta na bývanie.