V najbližších tridsiatich rokoch sa očakáva, že dve tretiny svetovej populácie sa postupne presunú žiť z odľahlejších oblastí do veľkých miest a metropol, naznačuje správa Organizácie spojených národov z roku 2014.
Správa argumentuje najmä tým, že počet takzvaných megamiest – mestá, kde žije 10 a viac miliónov ľudí – sa od roku 1990 zvýšil. Ide o globálny trend. V súčasnosti existuje 28 takýchto megamiest, z toho 16 v Ázii, štyri v Latinskej Amerike a tri v Európe a Afrike, kde sa presťahovalo a žije výrazné percento svetovej populácie.
Priestor na bývanie v mestách je však obmedzený a ľudia sa nie vždy uspokoja s bývaním v niekoľko kilometrov vzdialenom satelite či predmestí. Aj preto sa vypracúvajú návrhy, ktorých cieľom je budovanie podzemných sídlisk a mrakodrapov.
Sklenený „Zemodrap“
S priestorovými problémami sa stretávajú historické mestá, kde je výstavba bytov či mrakodrapov v historickom centre obmedzená. Takýto problém má napríklad Mexico City. Architekti z tamojšej firmy BNKR Arquitectura prišli s návrhom vybudovať v meste 300 metrov hlbokú podzemnú stavbu v tvare obrátenej pyramídy.
Projekt stavby s plánovanou rozlohou približne 17 600 m2 nazývajú Earthscraper a mal by poskytnúť priestor pre 100-tisíc ľudí a aj priestory pre obchody, spresňuje portál Designbuild-network. Počíta sa s 65 podzemnými poschodiami.
Architekti vyriešili prísun denného svetla vďaka sklenenému stropu, hoci priznávajú, že nižšie poschodia si budú vyžadovať dodatočné umelé osvetlenie. Tvar obrátenej pyramídy nie je zvolený náhodne, čiastočne má ísť o počesť aztéckej kultúre.
Projekt Earthscraper Zdroj: BNKR Arquitectura
Earthscraper plánujú vybudovať na historickom námestí Zocalo, v blízkosti ktorého sa nachádzajú viaceré pamiatkové budovy. Jediným spôsobom, ako splniť prísne stavebné kritériá v oblasti, ktoré zakazujú stavbu vyššiu ako osem poschodí, je vybudovať práve podzemnú štruktúru.
Nakoľko ide o novú myšlienku, neexistujú v krajine žiadne zákony ani smernice, ktoré by upravovali stavbu podzemných priestorov v mestskej oblasti. Pri predpokladaných nákladoch približne 800 miliónov amerických dolárov a celému zoznamu nezodpovedaných otázok ale niektorí ľudia pochybujú, či Earthscraper bude viac ako len skicou na papieri. Oblasť je relatívne seizmicky aktívna, čo vyvoláva pochybnosti aj o stabilite stavby.
Pod zemou nie je teplo, ani zima
Hľadať fungujúci podzemný systém v mestách nemusíme mimo Európy. Napríklad pod Helsinkami sa nachádzajú rozsiahle zariadenia, akými sú obchody, bežecké dráhy, ľadové plochy, bedmintonové kurty, detské ihriská či bazény, a to všetko pod úrovňou ulíc. V podzemnej štruktúre funguje aj čistička odpadových vôd, píše Bloomberg.
Vedúci projektant podzemného územného plánu Eija Kivilaakso pre britský spravodajský portál BBC tvrdí, že podzemné priestory poskytujú najmä klimatické výhody. Keď teploty na povrchu vo Fínsku klesnú pod mínus 20 stupňov Celzia, je výhodnejšie byť pod zemou. „S počasím, aké máme v Helsinkách, je príjemnejšie pracovať alebo dať si kávu v podzemí,“ dodáva.
Podobne sú na tom aj obyvatelia austrálskeho banského mestečka Coober Pedy, kde 80 percent obyvateľov žije v podzemných domoch, ktoré sú vytesané do skál, hoci problémy robí skôr teplo.
Mestečko leží na mieste, kde sa teploty môžu vyšplhať až na 50 stupňov Celzia, priemerne sa teplota ale pohybuje medzi 30 a 40 stupňami. Teplota v podzemných bytoch sa pohybuje okolo 24 stupňov Celzia.
Z tohto hľadiska by podzemnú alternatívu mohli niektorí ľudia žijúci v mestách privítať, nakoľko práve v metropolách a mestských oblastiach sa v letnom období v porovnaní s vidiekom výraznejšie akumuluje horúčava. O efekte „mestského tepelného ostrova“ TREND.sk písal podrobnejšie ešte v minulom roku.
Na ďalšej strane: Prečo je bývanie pod zemou pre nižšiu kastu a môže spôsobiť zdravotné problémy?
