Väčšina kariérnych rád je postavená na jednoduchom pravidle. Ak chce byť človek úspešný, musí svojím výkonom zatieniť ostatných kolegov. Schopnosť prevziať iniciatívu, nebáť sa vyjadriť a pracovať dlho do noci – tieto všetky predpoklady súvisia s úspechom jednotlivca, píše portál CNBC.
Manažéri firiem ale v poslednom čase začínajú uprednostňovať úplne inú povahovú črtu: prívetivosť. Podľa novej štúdie zverejnenej v časopise Collective Intelligence vie byť človek s touto vlastnosťou veľkým prínosom, ak nastane situácia s vysokou mierou neistoty.
„Ľudia uznávajú hodnotu spolupráce a prívetivosti viac než pred pandémiou,“ hovorí Randall Peterson, spoluautor štúdie a profesor organizačného správania na London School of Business.
Veľká päťka
Vedci v rámci štúdie analyzovali údaje zozbierané počas desiatich rokov. Zúčastnilo sa jej 3 700 jednotlivcov rozdelených do 593 tímov, ktoré pracovali na viac ako päťtisíc skupinových úlohách.
Všetci účastníci štúdie absolvovali hodnotenie osobnosti pozostávajúce z 242 otázok. Dotazník sa snažil určiť, do akej miery disponujú zamestnanci vlastnosťami z takzvanej „veľkej päťky“. Menovite ide o neuroticizmus, extraverziu, otvorenosť, svedomitosť a prívetivosť.
Štúdia odhalila, že neuroticizmus na rozdiel od zvyšných štyroch vlastností znižuje výkon tímu najmä v prípade úloh s istou dávkou neistoty.
Zmena vnímania
Vedci v minulosti dospeli k záveru, že prívetivosť nie je pre dokončenie úlohy podstatná, prezradil Peterson. Z historického hľadiska nebolo užitočné mať v tíme človeka s touto vlastnosťou, no nová štúdia odhalila, že prívetivosť vedie k zlepšeniu výkonu celého tímu.
Je preto pravdepodobné, že prívetivosť bola vždy užitočná, len si to nikto nevšimol. Môže to byť sčasti preto, lebo zamestnanci a vedenie kládli dôraz najmä na úspech jedinca.
„Vo všeobecnosti platí, že ak máte v tíme jednu súťaživú osobu a jednu kooperatívnu osobu, vždy vyhrá tá súťaživá. Dve kooperatívne osoby ale vždy dosiahnu lepší výsledok než dve súťaživé,“ uzavrel Peterson.