Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena varovala spoločnosti, ktoré si brúsia zuby na dotácie plynúce zo zákona o čipoch a vede, že peniaze nebudú „zadarmo“. Firmy totiž budú musieť dodržať ustanovenia obmedzujúce investovanie v iných krajinách či spätný odkup akcií, píše agentúra Bloomberg.
Ministerstvo obchodu v utorok zverejnilo pravidlá, ktorých cieľom je pomôcť zaplatiť výstavbu závodov na výrobu polovodičov v Spojených štátoch. Niektorí z najväčších výrobcov čipov, akým je firma Intel, už prejavili záujem o balík dotácií, no až teraz začínajú zisťovať, aké riziká či následky by so sebou tieto peniaze mohli priniesť.
Americká ministerka obchodu Gina Raimondová sa domnieva, že sa spoločnosti pri zisku peňazí zapotia viac, než pôvodne očakávali. „Potrebujeme vidieť finančný model každého z týchto projektov a potrebujeme si byť istí, že sú tieto projekty udržateľné, finančne realizovateľné a že budú úspešné. Firmy nám budú musieť ukázať, prečo by tieto projekty bez vládnych investícií nebolo možné uskutočniť,“ vysvetlila ministerka.
Cieľom zákona o čipoch a vede je oživiť výrobu čipov v Spojených štátoch, keďže sa už po desaťročia presúva do Ázie. Pre Bidenovu administratívu je zákon však aj príležitosťou, aby ním do reality pretavila aj niektoré zo svojich priorít v oblasti sociálnej politiky.
Obmedzenie dividend a spätného odkupu však spoločnosti nemusia prijať tak ľahko, keďže sa v rámci zachovania spokojnosti investorov na túto taktiku doteraz do veľkej miery spoliehali.
Z financovania dokážu podľa Bloombergu ťažiť nielen americké firmy, ale aj tie zahraničné. Ázijskí výrobcovia čipov, akými sú Samsung či Taiwan Semiconducor Manufacturing (TSMC), chcú rozšíriť svoju výrobu v Spojených štátoch a nový zákon by im to mohol uľahčiť.
Nové kľúčové ustanovenia
Spoločnosti budú podľa novej legislatívy musieť vrátiť všetky peniaze, ak „sa vedome zapoja do akéhokoľvek spoločného výskumu či snahy o získanie technologickej licencie so zahraničným subjektom“, keďže to môže vyvolať obavy o národnú bezpečnosť. Takisto nemôžu zvýšiť svoju výrobnú kapacitu v jednej z „dotknutých krajín“ – najmä Číne – počas desiatich rokov od obdržania peňazí.
Pravidlá ďalej spoločnostiam zakazujú využiť tieto prostriedky na vyplácanie dividend či spätný odkup akcií. No to nie je všetko. Vláda bude od všetkých žiadateľov požadovať podrobný opis ich zámerov v oblasti spätného odkupu pre najbližších päť rokov. Firmy budú musieť ozrejmiť, či plánujú túto praktiku obmedziť alebo s ňou úplne prestať. Pri posudzovaní žiadosti si vláda takisto posvieti na to, ako veľmi sa firmy v minulosti na spätný odkup spoliehali.
Raimondová ďalej chce, aby žiadatelia vysvetlili, prečo peniaze vlády potrebujú, a nie prečo ich chcú. Spoločnosti s veľkým ziskom sa tak budú musieť uchýliť k tomu, aby vymysleli dôvody, ktoré im vláda možno len ťažko uverí. Niektorí výrobcovia elektronických komponentov síce hlásia straty, pretože predaj smartfónov či počítačov upadá, no nájdu sa aj takí, čo vykazujú vysokú úroveň ziskovosti. Dokonca aj firma Intel, ktorá čelí problémom, bude mať možno problém potrebu financovania odôvodniť.
Americké ministerstvo obchodu chce okrem toho v prípade udeľovania dotácii zaviesť zložitý postup zložený z niekoľkých krokov a hĺbkovej previerky firiem. To môže projekty zdržať a do celého procesu vniesť zrnko neistoty, pokiaľ ide o to, komu a kedy vláda peniaze vyplatí.
V rámci päťkrokového postupu budú firmy musieť poskytnúť informácie o národnej bezpečnosti, financiách, vplyve na životné prostredie či iných záležitostiach. Ministerstvo si okrem toho na pomoc pri posudzovaní žiadostí prizve aj externých poradcov, konzultantov či právnikov.
Vláda začne žiadosti prijímať koncom marca, no ešte je skoro odhadnúť, kedy k vyplateniu finančných prostriedkov naozaj dôjde.
Ďalšie dôležité správy
