Akú techniku zvolíme dnes?

Do „repertoáru“ operatívcov zo CIA napríklad patril takzvaný waterboarding (vyvolávanie pocitu topenie liatím vody na tvár), bitie, všemožné ponižovanie, rektálne rehydratácia (poskytovanie vody a živín cez análny otvor), spánková deprivácia alebo týranie kúpeľom s ľadovou vodou.

Výsluchy vykonávali v zahraničí v tajných a neoficiálnych väzniciach. Podozriví v nich boli často celé mesiace držaní nelegálne alebo bez vedomia nadriadených. Brutálne boli aj podmienky väznenia. Jeden z údajných radikálov bol po dvojdňovom bránení spánku pripútaný k stene a prinútený iba v mikine ležať na betónovej podlahe. Druhý deň zomrel. Podľa pitvy CIA bolo príčinou smrti podchladenie.

Niektoré praktiky agentov CIA boli za hranicou morálnosti. Vyhrážali sa, že ublížia deťom, znásilnia ich matku, alebo že ich matke podrežú krk. Vypočúvania si agenti nahrávali. V roku 2004 medzi nimi bol aj istý Nazar Ali, ktorý na jednej z nahrávok plakal. Z nahrávky bolo evidentné, že nepatril k žiadnym teroristom Al-Káidy. V skutočnosti to bol rukojemník, ktorého agenti využili, aby citovo vydierali iného zajatca, ktorému púšťali nahrávku s plačom. Čo bolo pred vzlykom, sa nikdy neobjasnilo.

Vyše 90 nahrávok z vypočúvania v roku 2010 zničila samotná CIA, aby sa nikdy nedostali na verejnosť. Na záznamoch bolo zachytené vypočúvanie dvoch príslušníkov al-Káidy, ktorých vyšetrovatelia podrobili spomínanému waterboardingu. 

Dôstojník CIA v utajení Jose Rodriguez schválil zničenie záznamov s tým, že pre spravodajskú službu by bolo zničujúce, keby sa niekedy objavili. Jeho nariadenie bolo v rozpore s dlhoročnými direktívami právnikov CIA a Bieleho domu. 

Dôkazy neefektívnosti mučenia

Odhaliť sa nikdy nemali nielen drastické mučenia na extrémistoch, ale aj na nevinných. V dokumente sa napríklad opisuje príbeh zadržaného s menom Abú Húddaifa, ktorého agenti týrali tým, že ho topili v ľadových kúpeľoch a bol nútený 66 hodín stáť bez spánku. Potom ho CIA prepustila, pretože zistila, že zadržala omylom iného muža. 

Napriek tomu, že mučenie malo odhaliť cenné informácie, bolo v mnohých prípadoch mylné a naivné. Na tieto prípady pred pár dňami upozornil v komentári bývalý legislatívny poradca Výboru pre zahraničné veci amerického Kongresu David Abramowitz:

„Menej pozornosti je venované riziku, ktoré predstavujú vymyslené informácie získané mučením. Senátna správa priblížila dva prípady, keď podozriví, ktorých CIA mučila, naviedli agentov na falošnú stopu. Aj ja mám s týmto problémom osobnú skúsenosť. Stále ma straší jeden prípad, keď vymyslené informácie viedli k smrti tisícov Američanov. Hoci informácie pochádzali z prípadu tajného väznenia, epizóda je varovným príbehom, prečo by americkí zákonodarcovia nikdy nemali povoliť mučenia či spoliehať sa na takto získané informácie," napísal pre denník LA Times. 

V roku 2003 Američania vypočúvali strojcu útokov na dvojičky World Trade Center v New Yorku Chálida Šajcha Muhammada (v USA ho volajú pod skratkou KSM). Ten agentom tvrdil, že na americkej pôde necvičil moslimov na teroristické útoky.

Po sérii mučenia od waterbordingu až po rektálnu rehydratáciu povedal, že je „pripravený hovoriť“. Odhalil detailný príbeh o jednom z bojovníkov Al-Káidy, ktorý sa volal Abu Issa al-Britani. Ten mal robiť výcvik a získal nových ľudí do bojov v americkom štáte Montana. Po niekoľkých mesiacoch hľadania dôkazov, agenti nič nenašli. Ch. Muhammad neskôr prezradil, že šlo o vymyslený príbeh, ktorý si CIA želala počuť. 

V apríli 2007 šéf CIA Michael Hayden pred Senátom vyhlásil, že k zatknutiu KSM dopomohlo zajatie a výpovede pod nátlakom ďalšieho človeka z Al-Káidy Abu Zubaydaha. To isté tvrdil ešte v roku 2006 prezident G. Bush. A. Zubaydah dostal waterboarding 83-krát a agenti ho držali v rakve veľkosti pár metrov štvorcových. Najnovšie zistenia však tvrdia, že mučenie k ničomu neviedlo a zajatý extrémista nemal na chytení KSM žiadnu zásluhu.