Pozeráte krimi seriály? Pozor na CSI efekt
Odoberajú vzorky DNA z miest, na ktorých by sa ich najskôr nikdy nepodarilo nájsť. Podľa stopy spálenej gumy z parkoviska neomylne identifikujú auto podozrivého medzi miliónmi iných vozidiel. Nad mikroskopom nadšene hlásia zhodu. Kedykoľvek identifikujú vzorku vlákna z miesta činu. Ide o realitu krimi seriálov, ktorú v roku 2000 započal seriál CSI Miami/Las Vegas/New York. Zaujímavý článok o takzvanom CSI efekte ponúkajú kolegovia z iDnes.cz, ktorí sa odvolávajú na starší článok magazínu New Yorker.
Seriál sa stal fenoménom a silne rozladil profesionálov z celého sveta, ktorí sa zberu a identifikácii stôp z miesta činu skutočne venujú. A dôvodov je kopa. „Už len napríklad to, že 40 percent všetkých v seriáli vykreslených metód vôbec neexistuje,“ povedal forenzný špecialista Thomas Mauriello, ktorý sa kriminalistickej praxi v USA venuje 38 rokov. „Alebo fakt, že vedecké postupy scenáristi zobrazujú ako high-tech mágiu, ktorá je úplne dokonalá. Seriály ako CSI úplne ignorujú prvok neistoty, nepresnosti, omylu, pochybenia. Tvrdia divákom, že výsledky experimentálnej laboratórnej vedy sú absolútna pravda,“ povedal.
Pri skutočných vyšetrovaniach je bežné, že spracovanie vzoriek DNA je záležitosť týždňov až mesiacov. Rovnako tak trvá aj vyhľadávanie odtlačkov prstov v policajnej databáze. Seriáloví vyšetrovatelia získavajú presný výsledok v priebehu niekoľkých minút.
Seriály však pomohli spropagovať profesiu forenzných analytikov a záujem mladých študentov o túto prácu stúpa. Pozitíva tu však končia. Ľudia očakávajú v realite od expertov hotové zázraky, aké videli v televízii, čo opisuje takzvaný CSI efekt. Seriálom sa inšpirujú aj páchatelia trestných činov, ktorí sa snažia sťažovať prácu vyšetrovateľom: zbavujú sa šikovne oblečenia, používajú bielidlá, násilníci majú nasadený kondóm a nedávajú si dole gumené rukavice.
CSI efekt pácha škodu aj v súdnych sieňach, kde o vine rozhoduje porota. Porotcovia totiž chcú byť presvedčení o vine obžalovaného modernými a vedeckými dôkazmi, ktoré často nie je možné zaistiť tak ľahko, ako je to možné v detektívnych seriáloch.
Populárny krimi seriál CSI Zdroj: CBS
Ako som sa zbavil terorizmu
„Bol som vychovaný k domnienke, že existuje vojna medzi moslimami a neveriacimi, že zlo je byť gayom a že extrémizmom môžem odčiniť svoje hriechy,“ píše v blogu svoj príbeh Sohail Ahmed. Blog je mimoriadne zaujímavý a odporúčame si ho prečítať. S. Ahmed vyrastal v moslimskej rodine, ktorá nasledovala extrémnu verziu islamu, známu ako wahábizmus. Ide o radikálnu islamskú sektu, ktorá sa vyznačuje prísnym trvaním na pravidlách islamu. Podľa niektorých názorov má časť wahábistov blízko k terorizmu.
Extrémnou islamskou vierou bol infikovaný od detstva. Rodičia mu vštepovali, že existuje nekonečná vojna medzi moslimským svetom a neveriacimi. Od mala mu opakovali, že Veľká Británia, v ktorej sa narodil, je nepriateľ ich viery a on žije na nepriateľskom území. „Je povinnosťou každého moslima bojovať násilnou formou džihádu, teda náboženskej vojny proti neveriacim,“ napísal.
Keď NATO napadlo Afganistan, a keď neskôr Británia a Spojené štáty urobili inváziu do Iraku, bolo mu povedané, že to všetko bolo len súčasťou vojny proti islamu. Povedali mu to britskí imámovia, ktorí boli školení v Saudskej Arábii. Neustále historky a konšpirácie o páde newyorských dvojičiek, o kapitalizme a pochybnej demokracii ho ovplyvňovali každý deň. Nebolo to pre neho ľahké. Navštevoval školu, v ktorej neboli moslimovia. Podľa výchovy rodičov svojich spolužiakov nemal mať rád a priateliť sa s nimi, ale v skutočnosti si ich obľúbil, pretože boli priateľskí a pomáhali mu. Hovorili mu, že homosexuáli by mali byť popravení, pritom v čase puberty pociťoval, že ho priťahuje rovnaké pohlavie. Urobil preto všetko, aby tieto sexuálne pudy ničil. Jedným zo spôsobov, ako ich poprieť, je náboženstvo a silná viera.
Aktivista proti terorizmu Sohail Ahmed Zdroj: Facebook
„V snahe liečiť sa sám zo svojej sexuality, som sa stal ešte viac extrémnym,“ priznal. Začal opovrhovať školou, svojimi kamarátmi, nadávať na rodnú krajinu a vážne uvažoval nad tým, že spácha teroristický útok. Začal intenzívne navštevovať mešity, ale odpoveď na vlastné problémy nenašiel. Na rozdiel od londýnskeho teroristu Khalida Masooda z minulého týždňa to však nezrealizoval.
Uvedomil si, že je to zlé a terorizmus na nevinných civilistoch je zločin. Začal študovať liberálnejšie verzie islamu, ktoré mu dávali zmysel a stal sa aktivistom. Na rozdiel od vlastných rodičov bojuje nie proti nevercom, ale proti extrémnemu islamu. Útok v Londýne ho zasiahol. Bol to aj pre neho šok, pretože po Westminsterskom moste prechádzal len pár dní predtým. „Moja rada pre moslimov, ktorí prechádzajú takým istým procesom ako ja, je mať otvorenú myseľ,“ povedal.
My de-radicalisation story: Life after considering terrorism, writes Sohail Ahmed https://t.co/Bqoyu13ckf via @IBTimesUK
— John Crowley (@mrjohncrowley) March 30, 2017
Porno v kine
V piatok prišiel do slovenských kín pikantný dokumentárny film Rocco. Ide o sondu do osobného a pracovného života jedného z najznámejších pornohercov Rocca Siffrediho. Počas svojej tridsaťročnej kariéry natočil 1 500 filmov, ktoré pozerajú milióny divákov na celom svete.
52-ročný Talian sa stal hviezdou. Vyrástol pritom v katolíckej rodine a jeho mama si priala, aby sa stal kňazom. Sám však svoju neukojenú sexualitu považuje za diabla. S posadnutosťou sexom bojuje každý deň a už niekoľkokrát ukončil svoju kariéru, ale stále sa vrátil na pľac.
Z konzervatívneho Talianska sa presťahoval a založil si produkčnú spoločnosť v Budapešti, ktorá sa stala mekkou európskeho porna. Firmu pritom založil vo veku, v akom je jeho syn. Dokument natočili dvaja francúzski režiséri Thierry Demaiziere a Alban Teurlai, ktorí tvrdia, že k Roccovi pristupovali ako k žijúcej legende, ktorá čelí opovrhovaniu verejnosti a problémom vo vlastnej rodine.
