Potraviny a poľnohospodárstvo sú jedným z najväčších ekonomických odvetví na svete. Ide o oblasť, ktorá aj v súčasnosti zamestnáva viac ako 26 percent všetkých ľudí na svete, kedysi to bolo aj okolo 75 percent.
Veľkú zložku z celkovej produkcie tvorí mäso – v roku 2016 sa pohybovala na úrovni 317 miliónov ton. Prirodzene sa očakáva, že produkcia mäsa bude s každým rokom narastať.
Článok v britskom denníku The Guardian sa zamýšľa nad tým, či je mäso naozaj dôležité pre ľudský život. Vedci tvrdia, že aj práve vďaka jeho konzumácii sa druh Homo sapiens stal tým, čím je. „Ale len preto, že sme ho vždy jedli, to neznamená, že ho musíme jesť aj ďalej, ak sú k dispozícii iné potraviny s rovnakými živinami,“ píše autorka článku.
Ďalej analyzuje, aká je reálna cena mäsa, ako sa rokmi zmenil spôsob a metódy jeho produkcie, kultúrny alebo spoločenský význam či environmentálny vplyv. Netvrdí, že jedinou správnou cestou je vegánstvo, k súčasným moderným poľnohospodárskym modelom však podľa nej existujú viaceré alternatívy.
Zdroj: SITA / AP
K téme „Mäso a jeho produkcia“ pred pár rokmi vyšla veľmi podnetná a kritická kniha Farmageddon: The True Cost of Cheap Meat. Philip Lymbery, riaditeľ medzinárodnej organizácie pre ochranu hospodárskych zvierat Compassion in World Farming, spolu s reportérkou novín The Sunday Times Isabel Oakeshottovou zdokumentovali, ako sa z produkcie mäsa stal globálny biznis s devastujúcimi vplyvmi na ľudí, zvieratá a planétu.
V knihe opisujú moderné systémy intenzívneho poľnohospodárstva, priemyslový chov hospodárskych zvierat a na negatívnych príkladoch z USA, Európy, Číny, Argentíny či Mexika ukazujú, ako by to vyzerať rozhodne nemalo.
Zdroj: Martinus.sk
Ako vyzerá útek z islandského väzenia
Byť zločincom na Islande nie je až také hrozné. Islandské úrady predpokladajú, že občania nemajú problém riadiť sa zákonom a vkladajú do nich obdivuhodne veľké množstvo sociálnej dôvery. Inými slovami, všetci si tak nejako veria a v zásade nikto nemá chuť robiť niečo nelegálne. Je to krajina, ktorá má jednu z najnižších mier kriminality na svete.
V súvislosti s islandským trestnoprávnym systémom zaujal zahraničné médiá prípad muža, ktorý je podozrivý z krádeží okolo 600 drahých počítačov. Tie ukradol z kryptofariem, obrovských hál či skladov určených na ťažbu digitálnych mien ako bitcoin či ethereum. Sindri Thor Stefansson skončil v takzvanej otvorenej väznici – väzni žijú vo svojich vlastných izbách, majú televízor s plochou obrazovkou a vlastné telefóny, varením či upratovaním si môžu zarobiť okolo štyri eurá na hodinu.
Ako poznamenal S. T. Stefansson, je tam priateľská atmosféra, väzni majú so strážnikmi dobré vzťahy, nikdy sa s nimi nebijú či nevyjednávajú. Väznica zvonka pripomína vidiecky dvojpodlažný dom, v areáli sa nachádza futbalové ihrisko a oplotenie, ktoré inštitúciu obklopuje, nie je ani príliš vysoké.
V deň, keď sa rozhodol S. T. Stefansson z väznice „utiecť“, si na mobile jednoducho vyhľadal medzinárodný let. Po tom, čo si na lietadle zarezervoval miesto, otvoril okno a z väznice len tak odišiel. Chvíľku kráčal po ceste, blízko od letiska v Keflavíku si neskôr zavolal aj taxík. „Islandské väznice sú ako hotel,“ podotkol, keď ho neskôr zatkli v Európe. Bližšie detaily o jeho príbehu si môžete prečítať v denníku The New York Times. Ešte na záver udalosti dodáme, že hoci z väzenia utiekol, na Islande to nie je nič protizákonné.
Island Zdroj: flickr.com / Kamil Porembiński | cc
