Mnohé školské či firemné jedálne začínajú do najfrekventovanejších častí umiestňovať čoraz viac vegetariánskych pokrmov. Ich ďalšou taktikou na zníženie uhlíkovej stopy je propagovať ich pomocou lákavých opisov. Stravníci si tak často môžu pochutiť na „šťavnatých rastlinných stejkoch“ či „lahodných a ľahkých bezmäsitých lazaniach“.
Tieto malé zmeny sú podľa Bloombergu podstatou tichej revolúcie, ktorej cieľom je „postrčiť“ ľudí k výberu rastlinných možností. Stravovacie zariadenia sa tak klientov nesnažia presvedčiť, aby sa mäsa vzdali úplne, a namiesto toho sa ich snažia nasmerovať správnym smerom.
Ekonóm Richard Thaler z Chicagskej univerzity a profesor práva na Harvarde Cass Sunstein zistili, že malé, nenáročné zásahy, ktoré neobmedzujú život ľudí, môžu byť katalyzátorom zmeny správania. Ich teória „postrčenia“ sa osvedčila vo viacerých oblastiach.
Niektoré krajiny napríklad motivujú ľudí platiť viac daní tým, že ich vo výmerách informujú o sankciách za neplatenie. Nemocnice sa zas snažia pacientov „postrčiť“ k darovaniu orgánov tým, že ich automaticky registrujú do zoznamu darcov, pokiaľ sa z neho explicitne neodhlásia. V potravinárstve sa metóda využíva na propagovanie zdravších alternatív či menších porcií napríklad zmenou veľkosti tanierov.
Podobná taktika by mohla zafungovať aj pri znižovaní emisií. Nezisková organizácia Inštitút svetových zdrojov identifikoval dovedna 90 techník na zmenu správania, ktorými reštaurácie a prevádzkovatelia stravovacích zariadení dokážu „postrčiť“ hostí k výberu prevažne rastlinnej stravy. Mnohé z nich si už osvojili aj rôzne firmy, verejné inštitúcie či vlády.
Ďalšie dôležité správy
