Post-pracovná éra
Práca vládne našim životom už celé stáročia, v súčasnosti dokonca viac ako kedykoľvek predtým – takto začína svoju dlhú esej Andy Beckett, ktorý tvrdí, že práca je pánom moderného sveta a väčšina ľudí si nevie predstaviť fungujúcu spoločnosť bez nej.
Ľudia sú prácou posadnutí – trávia v nej príliš veľa času, do dôchodku odchádzajú čoraz neskôr, dávajú jej príliš veľký význam, ktorý už zďaleka nesúvisí len s funkciou príjmu a obživy. Chýba im čas a energia na vzťahy, potešenia a vlastný život. Aj keď sa stretnú dvaja známi, ktorí sa dlho nevideli, často býva prvou diskutovanou otázkou „Kde teraz pracuješ?“.
Ideológia nepretržitej práce a nevyhnutnej pracovitosti býva často vyzdvihovaná mocenskou elitou a politikmi. A. Beckett na The Guardian rozvíja radikálnu myšlienku post-pracovnej éry, teda sveta bez práce. Hoci to znie možno naivne, príliš optimisticky a utopisticky, tvrdí, že buď automatizácia, či prácou zničené životné prostredie, alebo oboje, prinútia spoločnosť zmeniť spôsob, akou pozeráme na zamestnanie.
Koncept modernej pracovnej etiky a kultúry nie je prirodzený ani nemá príliš dlhé korene v histórii a poukazuje, že práca vždy slúžila skôr ako prostriedok k dosiahnutiu niečoho, a nie ako samotný zmysel a cieľ života. V post-pracovnej ére, keď práca tvorí len malú časť zo života človeka, sľubuje pokojnejší, rovnejší, spoločenskejší, premyslenejší, politicky zainteresovanejší a naplnenejší život.
Zdroj: SITA / AP
Krotenie zlého počasia
Nedávno v kinách premietali katastrofický film Geostorm. Hoci sa o jeho filmovej kvalite dá polemizovať, opätovne spopularizoval myšlienku kontroly počasia. Pomocou hustej siete navzájom prepojených satelitov, ktoré obklopovali Zem, mohli pracovníci z riadiaceho vesmírneho strediska na konkrétnych svetových miestach zastaviť hurikán či privolať dážď.
Pokusy o reálnu kontrolu počasia zaznamenané boli – vedci a výskumníci prišli napríklad s nápadom lietadlami rozprašovať do búrkových mračien jodid strieborný či využívať na mračná lasery.
Analýza na BBC však dospela k záveru, že všetky pokusy o plnú kontrolu počasia v blízkej budúcnosti budú zrejme neúspešné. Rozvoj technológií na tento účel je buď príliš nákladný, alebo chýba dostatok materiálnych zdrojov, aby sa stali praktickými. Okrem iného existujú tiež obavy, že úspešné zvládnutie kontroly počasia by mohlo byť zneužité ako forma hospodárskej vojny.
Óda na ceruzku
Stačí drevo, grafit, farba a trocha vosku. Na portáli The New York Times vyšla oslavná reportáž, ktorá pripomína dôležitosť jedného z najjednoduchších produktov na svete. Ceruzka je jeden z čisto analógových produktov v silne digitalizovanom svete.
Napriek jednoduchosti je výroba ceruzky prekvapujúco komplikovaná. Dokazuje to aj úchvatný fotografický príbeh z jednej americkej továrne General Pencil, v ktorej ich sčasti vyrábajú ručne.
Pripomeňme si tiež slávne video amerického ekonóma Miltona Friedmana, keď sa snažil poukázať na význam a fungovanie voľného trhu.
Jaskynný priemyselný park
Hongkong v poslednom čase preslávili absurdné ceny za nehnuteľnosti. V preplnenej metropole je dôležitý (a extrémne drahý) každý voľný štvorcový meter.
Dokazuje to aj nedávny nápad istého architekta – ten predstavil nízkonákladové bývanie vo vodovodnom potrubí so spálňou, sprchou aj záchodom. Potrubie OPod Tube House by ponúkalo obývateľnú plochu okolo 10 štvorcových metrov pre jednu alebo dve osoby. Vzhľadom na pravidelný tvar a nízke nároky na priestor môžu byť potrubia umiestnené na rôznych miestach a podľa potreby ich je možné aj premiestňovať.
Obývateľné potrubie OPod Tube House Zdroj: James Law Cybertecture / Facebook
Hongkonské úrady tvrdia, že stále hľadajú riešenie nedostatku bytov a skúmajú rôzne formy prechodného bývania. Mestská vláda však ide na to aj z iného konca a povzbudzuje viacerých podnikateľov, investorov, ale aj verejné služby, aby svoj biznis presunuli do jaskýň a podzemných priestorov pod tamojšími horami. Vďaka presunu spoločností by tak zostalo viac drahocenného miesta na vybudovanie ďalších bytových jednotiek.
Logistické a dátové centrá, sklady, parkovacie miesta, rezervoáre, laboratóriá, bazénové komplexy – činnosť všetkých týchto zariadení je možné vykonávať aj v podzemí. Vláda už pripravila plán pre potenciálne lokality s tým, že niečo podobné existuje napríklad v Osle, kde sa v podzemí nachádzajú celoštátne archívy, či v Helsinkách. Aké problémy však projekt sprevádzajú, bližšie opisuje článok na The Guardian.
Zdroj: SITA / AP
