Ministerstvo školstva naformuluje čestné vyhlásenia

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v stredu uviedol, že rezort zdravotníctva má za úlohu zadefinovať obsah čestného vyhlásenia, ktoré budú rodičia alebo zákonní zástupcovia podpisovať pri nástupe žiakov do školy.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) po rokovaní vlády konkretizoval, že v čestnom vyhlásení by mali potvrdiť, že neidentifikovali príznaky choroby Covid-19 a nenavštívili krajiny, ktoré boli označené ako nebezpečné.

Šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) pôvodne navrhoval, aby žiaci predkladali potvrdenie o bezinfekčnosti a o tom, že neboli v zahraničí 14 dní pred nástupom do školy a že sa nezúčastnili na tábore s medzinárodnou účasťou.

„Sme na prahu druhej vlny, nie je nám ľahostajné, že začnú nové socializácie, nové kontakty, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa nákaza v našej krajine šírila.“ vyhlásil.

Štát podporí okresy a kraje

Vláda schválila návrh rezortu financií ohľadom pomoci pre obce. Obce a vyššie územné celky by podľa neho mali dostať návratnú finančnú výpomoc na kompenzáciu výpadku dane z príjmov fyzických osôb v roku 2020.

Rezort priblížil, že v tomto roku zásadným spôsobom negatívne ovplyvnila hospodárenie a celkovú finančnú situáciu územnej samosprávy pandémia koronavírusu. V dôsledku prijatých epidemiologických opatrení sa znížila ekonomická aktivita, čo sa odrazilo na negatívnom vývoji výberu dane z príjmov fyzických osôb.

Výpadok dane z príjmov fyzických osôb oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na tento rok predstavuje u obcí sumu 121 527 000 eur a u vyšších územných celkov sumu 52 075 000 eur podľa prognózy rezortu financií za jún 2020.

Bratislavské letisko je vyprázdnené

Letisko M. R. Štefánika zíva prazdnotou. V júli vybavilo len 16 604 cestujúcich. Ide o 5 percent obvyklého počtu cestujúcich v júli z predchádzajúcich rokov. Informovala o tom hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková s tým, že vlani tam v tomto mesiaci vybavili na prílete a odlete vyše 331-tisíc cestujúcich.

„V mesiaci júl sme vybavili 16 604 cestujúcich a 1 667 ton leteckého nákladu. Vykonaných bolo 1 648 letov,“ spresnil generálny riaditeľ a predseda predstavenstva letiska Jozef Pojedinec. Priemerne tak na letisku vybavili 535 cestujúcich za deň, pričom 80 percent ich bolo vybavených na pravidelných linkách.

„Za mimoriadne pozitívne v súčasnej zložitej situácii možno označiť odhodlanie, s ktorým slovenská letecká spoločnosť Air Explore v rekordne krátkom čase uviedla do prevádzky pravidelnú sezónnu linku z Bratislavy do Splitu,“ dodal J. Pojedinec. V júli boli vypravené aj prvé dovolenkové charterové lety cestovných kancelárií, smerovali na grécky Rodos a do cyperskej Larnaky.

Veľa firiem vykázalo za rok 2019 stratu alebo nulu

Za rok 2019 vykázala veľká časť slovenských podnikateľov vo svojom daňovom priznaní nulu alebo stratu, a to napriek tomu, že sa slovenskej ekonomike vlani darilo. Ide o 67 654 podnikateľských subjektov, čo je 43 percent zo 157-tisíc doposiaľ podaných daňových priznaní. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode.

Druhou najpočetnejšou skupinou firiem boli tie spoločnosti, ktoré na daniach odviedli sumu do výšky tisíc eur. „Ide o štvrtinu z celkového počtu podnikateľov s odovzdaným priznaním za rok 2019, a teda súčtom 39-tisíc podnikateľov. Pätina z firiem, bezmála 35-tisíc, zas priznala dane vo výške od tisíc do 10-tisíc eur," spresnila analytička Petra Štěpánová.

Z analýzy ďalej vyplýva, že len osem percent podnikateľov odviedlo daň v rozmedzí od 10-tisíc do 100-tisíc eur. Za rok 2019 sa v tejto skupine nachádzalo viac ako 13-tisíc firiem.

Európa sa pokúša reagovať na situáciu v Bielorusku

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v piatok zídu na mimoriadnom zasadnutí, aby posúdili situáciu v Bielorusku, v Libanone a vo východnom Stredomorí. Oznámil to v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

„Budeme diskutovať o naliehavých otázkach a venovať sa situácii vo východnom Stredomorí, bieloruským prezidentským voľbám, ako aj vývoju v Libanone,“ napísal vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na sociálnej sieti. Z Varšavy predtým prišiel aj apel na mimoriadny summit EÚ o Bielorusku. Táto iniciatíva bola, až na niekoľko výnimiek, ignorovaná.

Po nedeľňajších voľbách v Bielorusku, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov znova zvíťazil dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko, vypukli v krajine protesty, ktoré sa stretli s policajným násilím. Lukašenkova hlavná súperka Sviatlana Cichanovská oficiálne výsledky spochybnila a podala sťažnosť na ústrednú volebnú komisiu. Medzičasom odcestovala do Litvy, údajne pod tlakom bieloruských úradov.