Väčšina podnikateľov sa skôr alebo neskôr zamyslí nad tým, aká budúcnosť čaká ich firmu bez ich prítomnosti. Po rokoch práce by totiž chceli vidieť odmenu v podobe zabezpečenej rodiny a prosperujúcej firmy. Predseda správnej rady spoločnosti CCS Premium Trust Jakub Hollmann však upozorňuje, že realita môže byť často iná. Najmä ak rodinné vzťahy zamotajú situácie ako náhle úmrtie či rozvod. Odborník preto podnikateľom, ktorí sa zaujímajú o ochranu majetku, radí, aby fungujúce vzťahy nevystavovali zbytočným skúškam a radšej rodine stanovili jasné pravidlá. Spoločnosť CCS Premium Trust je partnerom ceny TREND Rodinná firma roka 2023.
Otázka ochrany majetku je s ohľadom na meniacu sa ekonomickú a spoločenskú situáciu čoraz viac aktuálna. Kde by mali záujemcovia začať?
Prvým krokom je dostať ho takpovediac pod jednu strechu, teda ho konsolidovať. Znamená to sprehľadniť tak samotný majetok, ako aj štruktúru vzájomných vzťahov jednotlivých aktív, aby jeho správa bola z hľadiska nákladov čo možno najefektívnejšia. Až potom môže jednotlivec rozmýšľať nad riešeniami ochrany svojho majetku.
Akým krokom by sa mal počas tohto procesu vyslovene vyhnúť?
Stále platí, že každý správny hospodár by mal svoj majetok diverzifikovať, avšak v rámci vhodnej majetkovej štruktúry. Najhoršie, čo môže záujemca o ochranu majetku (ďalej len záujemca) urobiť, je diverzifikácia, ktorej daňový dosah ho v konečnom dôsledku zaťaží. Takže by nemal zabúdať na otázku daňovej efektivity. Aby výnos, ktorý z majetku potencionálne vznikne, nebol pohltený daňovými povinnosťami.
Kedy by už mal záujemca vyhľadať pomoc odborníkov?
Pre kontext je potrebné uviesť, že už 33 rokov žijú ako Česi, tak aj Slováci v slobodnej krajine, čo so sebou prináša aj slobodné podnikanie a otázky, ktoré v minulosti neboli zvyknutí riešiť. Medzi ne patrí otázka, čo so získaným majetkom, ktorú sa v našich podmienkach snažíme zodpovedať od roku 2014. Ide síce o desaťročné obdobie, ale stále je to menej než storočie, v rámci ktorého túto tému riešia záujemcovia v zahraničí. Preto by sa o poradenstvo mali zaujímať nielen ľudia, ktorí o svojom majetku rozmýšľajú ako o subjekte, ktorý treba chrániť, ale aj tí, ktorí ho vidia ako hodnotu, ktorú počas svojho života nadobudli a nechcú, aby po ich smrti zanikla.
- TREND Rodinná firma roka 2023
Týždenník TREND vyhlásil v rámci svojich cien TREND Top po prvý krát aj nominácie v kategórii TREND Rodinná firma roka 2023. Ide o firmy 101 drogerie (Emil Krajčík), Dynamik Holding a Kellys Bicycles. Víťaza zverejní 7. novembra 2023.
Ako takáto spolupráca vyzerá?
Ak záujemca rozmýšľa nad možnosťou majetkovej štruktúry, tak mu na základe vstupných údajov, ktoré nám dodá, pripravíme jej návrh, ktorý mu bude vyhovovať po daňovej, právnej, účtovnej, ale aj užívateľskej stránke. Potrebujeme pritom iba údaje o jeho aktivitách, majetku a samozrejme okruh osôb, ktoré chce ustanoviť za užívateľov svojho majetku. Okrem užšej či širšej rodiny v klasickom zmysle slova to môžu pritom byť aj zamestnanci, životní partneri či kamaráti. Skrátka ľudia, ktorí by podľa vôle klienta mali profitovať z jeho majetku počas stanovenej doby.
Je niečo, čo by od tejto spolupráce záujemcovia nemali očakávať?
Majetkové štruktúry neumožňujú ľuďom obchádzať zákon alebo sa vyhýbať daňovým povinnostiam. Ide o mýty, ktoré dávno neplatia. Skôr sa preto snažíme informovať záujemcov o tom, aké výhody im takéto štruktúry prinesú. Ide napríklad o daňovú efektivitu, ktorú nedosiahnete, pokiaľ máte majetok organizovaný v horizontálnej štruktúre. Pri jeho konsolidácií si ju naopak viete vytvoriť. Potom je tu téma takzvanej dedičskej dane, ktorej sa v najbližších rokoch záujemcovia nevyhnú.
O čo ide?
Slovensko spolu s Českom je jednou z posledných krajín v Európskej únií, kde nie je uzákonená dedičská daň v prvej triede dedičov. Ide o manžela, manželku a deti zosnulého. Trend je však taký, že je len otázkou času, kedy bude aj u nás táto daň zavedená, čo opäť bude motivovať ľudí k tomu, aby sa viac zaujímali o ochranu majetku prostredníctvom majetkových štruktúr. Dokážu totiž eliminovať dedičské konanie a s tým spojené dane a poplatky, pretože prevod vlastníckeho práva nenastáva. Majetok takpovediac žije v rámci fondu či inej štruktúry ďalej.
Znamená to, že ochrana majetku sa stáva pre mnohých záujemcov len otázkou času?
Vidno to napríklad na počte závetov, o ktoré majetné osoby strácajú z pochopiteľných dôvodov záujem. Okrem nákladov na dedičské konanie sa totiž snažia vyhnúť aj prípadným sporom medzi dedičmi a nerešpektovaniu ich vôle. Chcú sa vyhnúť tomu, že majetok, ktorý celý život budovali, nakoniec zničí vzťahy v rodine. Takisto nechcú, aby o ich majetku rozhodol notár. Závete tak nahrádzajú po vzore západných krajín majetkové štruktúry ako napríklad zverenecké a nadačné fondy, trusty a ďalšie.
Prísť o majetok neznamená stratiť z neho benefity. Nadačné fondy majú boháči aj rodinné firmy
S akými problémami, respektíve požiadavkami sa na vás klienti najčastejšie obracajú?
Prvou oblasťou je medzigeneračný presun majetku, pretože majitelia firiem nechcú podstupovať spomínané dedičské konanie. Na druhej strane chcú na svojich nasledovníkov preniesť svoju filozofiu a životné hodnoty. Druhou témou je ručenie majetkom. Ak máte majetok uložený v príslušnej štruktúre, tak za porušenie akejkoľvek povinnosti, ktorá by priniesla náhradu škody, ručíte práve ním. Preto sa o túto tému najčastejšie zaujímajú klienti, ktorí podnikajú a v rámci tejto činnosti podstupujú rôzne riziká, z ktorých potenciálne ručenie vyplýva. Myslia na to, že sa môžu dostať v živote do nepriaznivej situácie, ako je napríklad exekúcia alebo insolvencia. Preto je na mieste, aby bola ich rodina a jej majetok chránený.
Stretli ste sa aj s kurióznymi podmienkami, ktoré by klienti požadovali po svojich deťoch či zamestnancoch?
Samozrejme, že občas takéto prípady prídu. Najčastejšie ide o vzťahy pred rozvodovým konaním, kde chce jeden z dvojice ukryť majetok v spomínaných majetkových štruktúrach. Tie však nie sú riešením pre takéto prípady. Kurióznym podmienkam sa snažíme predchádzať práve tým, že klientom pripomíname dve staré zásady, teda aby dôverovali, ale preverovali a aby boli pripravení. Ak nám teda klient vysvetľuje, že má v rodine bezproblémové vzťahy, snažíme sa mu poradiť, aby ich nevystavoval zbytočným skúškam.
Na aké zmeny by sa mal pripraviť?
Napríklad na to, že môže prísť obdobie, v rámci ktorého nebude vedieť svojej rodine zabezpečiť určitý životný štandard, napríklad im platiť dovolenky alebo bývanie. Tak isto na prípadných partnerov a partnerky svojich potomkov. Samozrejme, je veľmi náročné mať takéto zmeny úplne pod kontrolou, avšak je vhodné mať nastavené pravidlá čerpania benefitov z tohto majetku. Predíde sa tým zbytočným konfliktom.
Musia členovia rodiny tieto podmienky dodržiavať?
Môžu sa slobodne rozhodnúť, ako k nim pristúpia. Ak je ich rozhodnutie kladné, potom môžu čerpať benefity, ktoré im majetková štruktúra poskytuje, napríklad bývanie či finančnú rentu. Ak sa rozhodnú pre zápornú odpoveď, tak je táto možnosť značne obmedzená.
Ako na ochranu majetku vplývajú životné zmeny ako svadba či rozvod?
Dnes ľudia nepovažujú za spoločensky vhodné hovoriť so svojím partnerom o predmanželskej zmluve. Ide o príliš pragmatickú debatu, ktorej by sa na jednej strane chcel každý vyhnúť, no na druhej strane by chcel mať majetok chránený. Práve majetková štruktúra umožňuje záujemcom sa týmto debatám vyhnúť. Jej zakladateľ si vie stanoviť podmienky ochrany majetku bez toho, aby spochybňoval motiváciu vstupu do manželstva svojho budúceho partnera či partnerky. Je to častý spôsob, ako majú majetok pod kontrolou najmä majitelia viacgeneračných rodinných firiem.
Ako do tohto celého procesu ochrany majetku zapadá slovenská legislatíva?
Všetky spomínané majetkové štruktúry sú bežne používané aj na Slovensku, a to napriek tomu, že nie sú v slovenskom právnom poriadku zakotvené. Pre úplnosť však treba dodať, že ide o zahraničnú majetkovú štruktúru, ktorá je založená podľa iného práva. V praxi to znamená aj určité benefity, ktoré sa však odvíjajú od konkrétneho právneho poriadku a požiadaviek a potrieb klientov. Jednému napríklad vadí politická, druhému ekonomické situácia v krajine, a tak sa rozhodnú ochrániť si majetok prostredníctvom zahraničnej majetkovej štruktúry. Ak si ju chce založiť Slovák, musí vyhľadať služby zahraničných spoločností. Domáce právo ju bude následne rešpektovať s tým, že všetky daňové otázky ostávajú pod kontrolou Slovenska.
Ktoré zahraničné právne systémy sú u záujemcov najpopulárnejšie?
V posledných rokoch vedie u Slovákov so svojimi zvereneckými a nadačnými fondmi Česká republika. V tesnom závese ju nasleduje Lichtenštajnsko so svojou rodinnou nadáciou alebo trustami. O tie majú záujem väčšinou klienti, ktorí svoje podnikateľské alebo súkromné aktivity, napríklad nákup nehnuteľností, realizujú v zahraničí. Prináša im to aj mnoho benefitov, pretože ide o majetkové štruktúry, ktoré sú na zahraničných trhoch jedny z najdôveryhodnejších.
Bolo by pre Slovensko prínosné, keby tieto spôsoby ochrany majetku zaviedlo?
Nejde o nič nové, keďže tento inštitút v rámci Československa existoval do päťdesiatych rokov minulého storočia. Došlo by iba k návratu k už kedysi existujúcej legislatíve. Jeho obnovu však v najbližších rokoch neočakávam, keďže v súčasnosti absentuje v tejto oblasti na Slovensku politická vôľa.
