Podľa wikipédie je diskiminácia také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napríklad rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo k diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie.
Diskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakázané zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
O kačici a diskriminácii
Keď niečo chodí ako kačica, kváka ako kačica, vyzerá ako kačica, je to kačica. Modifikovaná obdoba by mohla znieť aj takto: keď niečo vyzerá ako diskriminácia, javí to známky diskriminácie a je to ukotvené v zákone, tak je to diskriminácia.
Ministerstvo zdravotníctva uverejnilo na svojej stránke 30. júna 2023 Oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu riaditeľa organizácie Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by sa v podmienkach prijatia na túto pozíciu neobjavila i táto podmienka: „...uchádzač nebol za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímal majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie...“.
Jednou z podmienok prijatia budúceho riaditeľa NIHO teda je, aby posledné tri roky nepracoval pre súkromné zdravotné poisťovne Dôveru alebo Union. Pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu však uchádzač pracovať mohol alebo v nej rovno pracuje aj v tejto chvíli. To, že sa na prvý, druhý i tretí pohľad zdá, že ide o rýdzo diskriminačné konanie, ktoré znevýhodňuje zamestnancov alebo bývalých zamestnancov Unionu a Dôvery je zrejmé.
Ešte zaujímavejšie však je, že ministerstvo zdravotníctva je pri výbere možných kandidátov viazané zákonom 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V tomto zákone je už spomínaná podmienka, aby uchádzač nebol za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímal majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie.
Dôvodová správa, ktorá bola pri tomto zákone predložená, absolútne túto podmienku nevysvetľuje.
„Pre jeho nezávislosť je nutné, aby neboli pochybnosti o jeho vzťahu k medicínsko-technologickému priemyslu, ktorý je producentom hodnotených technológií. V tejto oblasti je nutné byť obzvlášť citlivý. Nesmie preto existovať skrytý vplyv, ktorý by mohol priemysel aplikovať na riaditeľa. Mnohoročná práca v predmetnom priemysle dáva veľký potenciál pre širokú paletu vzťahov a potenciálnych konfliktov záujmov. Podobne aj práca pre súkromné zdravotné poisťovne. Zároveň však platí, že počet odborníkov s relevantnými skúsenosťami je na Slovensku malý, a preto sa nastavilo ako výlučné kritérium to, ak za obdobie posledných päť rokov kandidát na riaditeľa bol v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu pre, alebo spolupracoval s držiteľmi registrácie zdravotníckych technológií a pre súkromné zdravotné poisťovne,“ píše sa v dôvodovej správe.
I na základe predloženej dôvodovej správy nie je vôbec jasné, prečo je práca pre súkromné zdravotné poisťovne pre budúceho šéfa NIHO neprípustná, no pôsobenie v štátnej zdravotnej poisťovni, ktorá sa riadi úplne identickými zákonmi, problém nepredstavuje.
Aj v tomto prípade teda pozorujeme zvýhodňovanie štátnej poisťovne v neprospech súkromných.
Bez námietok zo strany výborov
O tomto zákone sa začalo rokovať ešte 9. septembra 2021. Ústavnoprávny výbor NR SR so znením zákona súhlasil, a nemal teda voči zákonu žiadne námietky. Druhou alternatívou je, že členovia výboru zákon nečítali a potenciálne diskriminačné výberové kritéria nepostrehli. Overovateľmi tohto výboru boli poslanci Ondrej Dostál (predseda OKS a člen poslaneckého klubu SaS) a Matúš Šutaj Eštok (poslanec za stranu HLAS – sociálna demokracia).
16. septembra 2021 sa stretol aj výbor pre zdravotníctvo, ktorý v tom čase viedla Janka Bittó Cigániková (SaS). Aj zdravotnícky výbor s návrhom zákona súhlasil a odporučil jeho schválenie. S otázkou, či považuje súčasné kritéria pre šéfa NIHO, sa TREND obrátil aj na poslankyňu J. Bittó Cigánikovú, podľa ktorej je na zváženie, či sa tento zákon dostane na Ústavný súd, keďže kritériá v súčasnej podobe považuje poslankyňa za diskriminačné.
Zákon bol v treťom čítaní schválený 22. júna 2021. Za tento zákon hlasovalo 91 zo 138 prítomných poslancov. 100-percent poslancov strany SaS a strany Sme rodina hlasovalo za. Za hlasovali aj všetci poslanci hnutia OĽaNO, okrem ospravedlneného poslanca Petra Libu. Rovnako za bol aj poslanec strany Za ľudí a poslanec Tomáš Valášek z hnutia Progresívne Slovensko (PS).
Reakcia Transparency International
S prosbou o reakciu oslovil TREND aj nezávislú neziskovú organizáciu Transparency International Slovensko (TIS). „Samozrejme, nevieme presne identifikovať, aký je dôvod ministerstva na uvedenie predmetnej požiadavky do výberového konania, no a priori by som ju nevidel ako diskriminačnú. Predpokladám, že cieľom môže byť minimalizovanie rizika konfliktu záujmov, pre podrobnejšie stanovisko by však bolo potrebné poznať vyjadrenie ministerstva“, hovorí právnik organizácie TIS Ján Ivančík na margo možnej diskriminácie.
Právnička a kandidátka strany SASKA Slavomíra Henčeková v parlamentných voľbách uviedla: „...v tomto zákone vidíme možnú protiústavnosť, pretože je v zákone nerovný prístup vo vzťahu k súkromnej a štátnej zdravotnej poisťovni. Takéto podmienky nemusia byť hneď protiústavné, ale pre nerovný prístup musia mať nejaký legitímny dôvod. Dôvodová správa nevysvetľuje, prečo je tam rozdielny prístup k súkromným a štátnym poisťovniam, je dosť stručná v tejto veci, čo väčšinou znamená absenciu relevantného dôvodu. Pri tomto zákone vidím priestor pre obrátenie sa na Ústavný súd, aby preveril súlad s Ústavou“.
Fiktívna prax
V prípade, ak by sa do výberového konania prihlásil napríklad odvolaný riaditeľ VšZP Richard Strapko, tak by sa mohol podľa súčasného znenia zákona stať bez problémov riaditeľom inštitútu NIHO. Má totiž to šťastie, že pracoval pre štátnu VšZP, nie pre súkromnú zdravotnú poisťovňu.
Nie je rozdiel medzi štátnou a súkromnou poisťovňou
Advokát a súdny lekár Peter Kováč zdôrazňuje, že z hľadiska právnej úpravy niet rozdielu medzi štátnou a súkromnou zdravotnou poisťovňou.
„Preto by riaditeľ HTA nemal mat vzťah k žiadnej zdravotnej poisťovni, nielen k tým súkromným. Zákonodarca zrejme dobromyseľne predpokladá, že štátna poisťovňa je nejaká chránená dielňa, obsadená personálnom s vyšším stupňom morálnej integrity v porovnaní s tými súkromnými. Je to naivná a romantická predstava, ktorá nám v praxi môže pripraviť nejedno prekvapenie,“ konštatuje P. Kováč.
Súkromné poisťovne by v záujme zlepšovania hospodárskeho výsledku mohli blokovať vstup nákladných liekov
Iný názor zdieľa Andrea Letanovská, volebná líderka strany Demokrati. Vo svojej reakcii pre portál ozdravme.sk napríklad uvádza, že súkromné poisťovne by mohli konať v neprospech inovatívnych a nákladných liekov a poškodzovať tak záujem pacienta.
„Vo svojej odpovedi budem vychádzať z cieľov NIHO. Účelom posudzovania (činnosti tejto v podstate HTA agentúry) nových liekov a technológií je identifikovať také lieky a metódy, ktoré sú pre pacientov na danú diagnózu adekvátne. Táto agentúra je podľa môjho úsudku a očakávania ,advokátom‘ pacientov. Buď jednotlivo – tých, ktorí budú daný liek či metódu používať, alebo všetkých, v rámci systému – myslím tým efektívne vynakladanie financií, ktoré umožní financovať aj iné ochorenia a ich liečbu,“ reagovala A. Letanovská.
Podľa nej na to, aby mohla byť agentúra nezávislým advokátom pacientov, musí byť naozaj nezávislá a posudzovanie možného konfliktu záujmov je nutné robiť skutočne s vysokou mierou citlivosti a na vylúčenie neželaného vplyvu musí nastaviť prah naozaj nízko.
„V tomto duchu musí byť vylúčený vplyv farmaceutického priemyslu, ktorý by mohol ovplyvňovať posudzovanie v prospech nových a drahých liekov (s opomenutím ich skutočného úžitku a efektivity). Podobne by však mal byť vylúčený vplyv subjektov, ktoré by mohli mať opačný vplyv – konať v neprospech inovatívnych a nákladných liekov, pretože sú na ich uhrádzaní zainteresované a ich úhrada zvyšuje náklady na liečbu,“ uviedla A. Letanovská a dodala: „Týmto subjektom sú podľa zriaďovateľa (= ministerstvo zdravotníctva) pravdepodobne myslené práve súkromné zdravotné poisťovne, ktoré by v záujme zlepšovania hospodárskeho výsledku mohli blokovať vstup mimoriadne nákladných liekov, a tak poškodzovať záujem pacienta“.
Ako ďalej uviedla, „pri štátnej VšZP sa pravdepodobne počíta s vyššou kumuláciou ,nákladných‘ diagnóz u jej pacientov a existuje mechanizmus na ich začlenenie do výdavkov. Alebo sa len nepočíta s tým, že by štátna poisťovňa mohla strážiť náklady a limitovať úhrady až do tej miery, že by sa to malo prejaviť na obmedzení jej poistencov k drahej liečbe? Na toto odpoveď nemám“.
Toto výberové konanie nepovažuje A. Letanovská za diskriminačné voči pacientom. „Dokonca tam vidím snahu brániť záujem pacientov, ktorí čakajú na nové lieky. Či je to diskriminačné z obchodného hľadiska, to posúdiť neviem. Som však presvedčená, že vysvetlenie od zriaďovateľa by si verejnosť nielen zaslúžila, ale aj ocenila a nevznikali by mnohé, možno zbytočné otázky.“
„Širokú paletu vplyvov“ mohol kandidát získať aj v štátnej poisťovni
Podľa ústavného právnika Tomáša Hubináka (pôsobí ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru Kancelárie prezidenta SR, no stanovisko pre ozdravme.sk je jeho osobný názor, ktorý sa nemusí stotožňovať s názorom Kancelárie prezidenta SR) samotné výberové konanie ministerstva zdravotníctva asi nebude problematické, ak podmienky výberového konania kopírujú zákonom nastavené podmienky.
„Problém bude v samotnom zákone, kde sa mi javí takéto rozlišovanie medzi kandidátom s minulosťou zo ,štátnej‘ zdravotnej poisťovne a kandidátom zo súkromnej zdravotnej poisťovne ako nelegitímne vzhľadom na pozíciu, na ktorú sa rozlišovanie vzťahuje a inštitút, ktorý má riaditeľ viesť. Nevidím ústavne legitímny dôvod, v čom je iná minulosť (zákon upravuje ban za hocaký pracovný pomer, nielen manažérsku pozíciu a podobne) kandidáta zo štátnej poisťovne v porovnaní s takou minulosťou zo súkromnej,“ uviedol pre ozdravme.sk T. Hubinák.
Ako pripomenul, „všetky poisťovne pôsobia na tom istom trhu, majú rovnaký cieľ činnosti, rovnaký ,pool‘ poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý obsluhujú, a ich činnosť sa spravuje rovnakými zákonnými pravidlami. Nedáva mi teda zmysel uplatniť taký ban len na súkromné zdravotné poisťovne a ani dôvodová správa nedáva relevantné ústavnoprávne odpovede na túto otázku“.
T. Hubinák zároveň dodal, že „Širokú paletu vplyvov, ako uvádza dôvodová správa, mohol kandidát získať aj v štátnej zdravotnej poisťovni. Samotné takéto konštatovanie nie je v dôvodovej správe ničím podložené. Skôr ide o dojem predkladateľov, teda poslancov“.
Sú dva mesiace pred voľbami a politické strany sa budú predháňať v rečiach o tom, že musíme obnoviť právny štát a nediskriminačné podmienky pre všetkých. Ak sa však nenájde 30 poslancov, ktorí si priznajú chybu, nasypú popol na hlavu a následne sa obrátia na Ústavný súd so žiadosťou, aby preskúmal tento ostentatívne diskriminačný zákon, tak to budú len floskule. Rovnosť pred zákonom a pri prístupe k verejným funkciám je jedným zo základných stavebných kameňov právneho štátu.
Ďalšie dôležité správy
