Zamestnanec sa stal kráľom na napnutom trhu práce. Kam zmizli všetci ľudia?

Odchádzajúci zamestnanci a školáci stojaci na zastávkach v chladnom novembrovom počasí márne čakali na pravidelné autobusové linky. Vypadnuté spoje sa na niekoľko dní stali hlavnou témou obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja. Dôvod ich čakania bol pomerne prozaický – chýbali vodiči.

Aj keby sa problém mohol do veľkej miery zvaliť na zmenu dopravcu v regióne, nedostatok vodičov sa netýka iba autobusových spojení. Už koncom septembra združenie dopravcov Česmad Slovakia upozorňovalo, že na Slovensku hrozí kritický nedostatok šoférov nákladných áut. Podľa ich štatistík od začiatku covidu ukončilo činnosť viac ako 20-tisíc profesionálnych vodičov.

Niektorí išli do dôchodku, iní odišli pracovať do zahraničia, najmä do Spojeného kráľovstva. Ešte v auguste hlásila podobné problémy Železničná spoločnosť Slovensko, ktorej v tom čase chýbala stovka rušňovodičov. Pár ich prijali, no ich neskúsenosť spôsobila niekoľko železničných nehôd. Nedostatok ľudí v doprave je pritom iba špičkou ľadovca tohto problému. Chýbajú obzvlášť vysokokvalifikovaní ľudia. Takýto napnutý trh práce nebol na Slovensku možno ešte nikdy.

Zmena, ktorú nikto nečakal

Problémy s nedostatkom ľudí sa ťahá takmer celou ekonomikou. Sú sektory, kde je ich nedostatok veľký a dlhodobý. Šéfka portálu Profesia Ivana Molnárová tvrdí, že napríklad na jednu ponuku práce v IT sektore reagujú len dvaja-traja záujemcovia. Vyberať si z uchádzačov je prakticky nemožné. Citeľný nedostatok pracovníkov hlásia aj mnohé priemyselné odvetvia. Kým covid skokovo urýchlil záujem firiem o IT špecialistov, dopyt po pracovníkoch v priemysle je ako na hojdačke.

Po vypuknutí koronakrízy zvolilo mnoho priemyselných firiem defenzívnu stratégiu v obavách z poklesu odbytu a znížilo množstvo zamestnancov. V prvej polovici roka 2020 ťahal zamestnanec za kratší koniec. Všetko sa však zmenilo s ekonomickým odrazom, s ktorého silou takmer nikto nepočítal. Zo zamestnanca, ktorý sa mohol v čase koronakrízy javiť ako krátkodobá záťaž, sa zrazu stal najcennejší artikel. Firmám istý čas trvalo, kým si to uvedomili. Napríklad na Slovensku sa zamestnanosť znižovala až do prvého kvartálu 2020. Pred rokom prichádzala nová silná vlna covidu, ktorá bránila náboru zamestnancov v mnohých odvetviach.

Najmä segment HoReCa sa pri ďalšom zatvorení prevádzok zbavoval ľudí. Odhaduje sa, že o prácu v ňom prišlo viac ako 40-tisíc zamestnancov. Tí odišli a už nikdy sa nevrátili späť. Podľa prieskumu spoločnosti Elanor Slovakia sa až 70 percent bývalých čašníkov, kuchárov a pomocného personálu pretransformovalo na iné pracovné pozície. Pohľad na súčasný stav segmentu HoReCa a maloobchodu naznačuje, že títo ľudia svoje rozhodnutie určite neľutujú.

Začiatok tohto roka priniesol radikálnu zmenu v dovtedy negatívnej trajektórii na trhu práce. Za dva kvartály sa zvýšil počet zamestnancov na Slovensku takmer o 70-tisíc. Tento nárast vyniesol počet zamestnaných Slovákov takmer na úroveň 2,58 milióna, čím sa dostal na hodnoty spred koronakrízy. Ešte jeden takýto kvartál a v krajine bude pracovať najviac ľudí v celej doterajšej histórii.

Súčasný rekord zo začiatku roka 2019 sa zastavil tesne pod hranicou 2,6 milióna pracujúcich. Presiahnuť túto úroveň však nebude jednoduché, najmä zo štyroch dôvodov. V prvom rade ekonomiku zasiahla ďalšia vlna covidu, čím neistota opäť vzrástla. Okrem toho začala na trhu práce v posledných mesiacoch rásť dlhodobá nezamestnanosť, čo znižuje potenciálny objem pracujúcich. Slovensko navyše starne, čo ukrajuje z pracovnej masy tiež.

Poslednou obavou je možnosť, že vysoké mzdové náklady spomalia ekonomický rast a zastavia rast produktivity práce. V každom prípade by sa však na roky dopredu nemal zmeniť trend, že zamestnanec dostáva do rúk omnoho silnejšie karty, ako mal pred krízou.

Trh práce sa zmenil

Trh práce je horúci po celom svete, no medzi krajinami existujú obrovské rozdiely. Kým Slovensko patrí k štátom, kde sa zamestnanosť dostáva na predkrízové úrovne, v mnohých iných sa trh s pracovníkmi scvrkol. Najvýraznejšie to cítiť v USA a Spojenom kráľovstve. Za oceánom sa pracovná sila znížila o štyri milióny ľudí. Stojí za tým najmä uvedomenie, aký krehký je život.

Priame či nepriame skúsenosti s covidom spôsobili, že sa mnoho ľudí rozhodlo navždy opustiť trh práce. Spravili to tak zhruba dva milióny dôchodcov. Ďalšie dva milióny pracovníkov sa rozhodli buď prejsť na dočasný pracovný pomer, alebo prácu úplne zanechať. Mnohí sa obávali nakazenia, iní bojujú s následkami choroby a ďalší sa vrátili do domácností, napríklad k výchove vlastných detí.

V Spojenom kráľovstve pracovný trh opustilo takmer milión ľudí, a to z veľmi podobných dôvodov. Nie-ktorí zamestnanci si našli pokojnejšiu a menej náročnú prácu. Vidno to aj na mladých ľuďoch, ktorí na rozdiel od predchádzajúcich generácií nevidia veľký zmysel v snahe prežiť väčšinu života v práci. Ide o hľadanie rovnováhy medzi prácou a užívaním života.

Mnohým v tomto rozhodnutí pomohli finančné trhy. Rekordné ceny domov a historické maximá na akciových trhoch im zvýšili finančný majetok a to podporilo ich rozhodnutie opustiť trh práce. Zmenil sa však aj prístup mnohých ľudí, ktorí na trhu práce ostali. Nájsť zamestnancov na nočnú prácu, nadčasy či rizikovú prácu je ťažšie ako kedykoľvek predtým. Na trhu práce v bohatom svete chýba približne 30 miliónov ľudí.

To výrazne zvyšuje boj o kvalitného zamestnanca. Ľudia majú na výber viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto sú Spojené štáty svedkom rekordného množstva výpovedí a rekordného množstva pracovných ponúk. Nízko plateným pozíciám rastú mzdy najrýchlejším tempom, pretože mnoho firiem si chce svojich zamestnancov udržať. Kto nie je spokojný, dá výpoveď a zamestná sa inde. Firmy bojujú o pracovnú silu čoraz atraktívnejšími benefitmi a, samozrejme, rastúcimi platmi.

Odvrátená strana rastu platov