Množstvom majetku sa suverénne vyšvihol na prvé miesto rebríčka spomedzi všetkých členov parlamentu. „Nakupujem poľnohospodársku pôdu v regióne, kde žijem. Som poľnohospodár a mám k tomu vzťah. Nákup pozemkov pokladám za dobrú investíciu z dlhodobého hľadiska. Aj keď viem, že v obci Padarovce, odkiaľ pochádzam, priemyselné parky nebudú,“ vysvetľoval Z. Simon.
Za odhalením majetkových pomerov politikov v prehľadnej forme stojí partia informatikov a dizajnérov Michala Lipková, Martin Macko, Mária Žuffová a Michal Malý z občianskeho združenia Chcem vedieť. Tá spustila jeden zo svojich webových portálov profil.verejne.digital, na ktorom spolupracuje s ďalšími aktivistami a známymi z platformy Verejne.digital.
Kedy začali bohatnúť
Michal Malý (34) je špecialista na neurónové siete. Je šéfom vývoja umelej inteligencie v mladej inovatívnej firme Photoneo, ktorá pracuje na technológii na počítačové videnie – snímanie trojrozmerného priestoru. Neurónové siete majú pomôcť robotom napríklad v tom, aby dokázali vyberať predmety zo škatule.
Michala Lipková: „Keď chce proaktívny občan získať verejné informácie, čaká ho neuveriteľne zdĺhavý proces.“ Zdroj: Archív M. Lipkovej
Michal nie je klasický ítečkár. Sám sa považuje aj za aktivistu. Ako vášnivý cyklista v roku 2010 spoluzakladal občianske združenie Cyklokoalícia. A ďalšie nápady rozvíja pod hlavičkou Chcem vedieť. „Na našom portáli sme prepojili majetkové priznania politikov s údajmi z katastra. Zároveň sme vytvorili mapu na lepšiu predstavu, kde presne má ten-ktorý politik svoje majetky,“ vysvetľuje.
Údaje nehovoria, ako politik pozemky a majetky získal. Skupine okolo Michala ide predovšetkým o to, aby poukázali na to, či ich vládni činitelia priznali čestne. A tiež aby naznačili, kedy nastal zlom, od ktorého začal verejný predstaviteľ bohatnúť.
V prípade Z. Simona boli zlomové roky 2011 a 2012, keď pôsobil ako minister pôdohospodárstva za stranu Most-Híd. Dáta sú skôr indíciou, ktorá novinárom umožňuje pýtať sa politikov, ako nehnuteľnosti a pozemky nadobudli. Jedným z takýchto príkladov je i bývalá poslankyňa a okresná predsedníčka Smeru Renáta Zmajkovičová. V majetkovom priznaní svojho času neuviedla dom v Trnave, ktorý mala získať darovacou zmluvou od syna.
Pomôcť s infožiadosťami
Jednoduchý cieľ – lepšie informovať verejnosť – aplikovali aktivisti aj pri svojich ďalších projektoch. Ten vlajkový, nesúci rovnaký názov ako samotné združenie, je webová stránka, ktorá pomáha ľuďom pri podávaní infožiadostí. „Uvedomila som si, aký je to neuveriteľne zdĺhavý proces, keď chce proaktívny občan získať verejné informácie a čím všetkým si musí prejsť, aby sa dozvedel niečo, čo by mu malo byť voľne prístupné,“ vysvetľuje Michala Lipková.
Mária Žuffová: „Ak moje dane skončia u niekoho, kto podvádza s DPH, tak budú chýbať inde.“ Zdroj: Archív M. Žuffovej
Právo na informácie možno podľa nej zmysluplne využiť iba vtedy, ak aj laik bez pomoci odborníka porozumie, aké informácie a od koho môže žiadať a ako má postupovať, keď mu ich nejaká inštitúcia odmietne poskytnúť. Proces od podania infožiadosti po získanie informácie trvá bežne niekoľko týždňov. A žiadateľ sa v reťazi odvolaní veľmi ľahko stratí. Portál aktivistov sa snaží tento proces uľahčiť a najmä sprístupniť výsledky snaženia ostatným žiadateľom.
To, že získavanie informácií je často utrpenie, zistil Michal na vlastnej koži v čase, keď bol aktívny v Cyklokoalícii. Hovorí, že návody, ako podať infožiadosť, sú na weboch inštitúcií nezriedka dobre schované v podsekciách s nejasnými názvami. A že k hľadanej informácii sa človek dostane komplikovane až po vykonaní viacerých krokov. Cieľom ítečkárov je, aby ste z jedného miesta mohli poslať infožiadosť na ktorúkoľvek inštitúciu s povinnosťou sprístupňovať informácie v zmysle infozákona.
Chcemvediet.sk reaguje aj na to, že inštitúcie odpovedajú na infožiadosti väčšinou veľmi formálne a používajú právnický žargón. „Pre bežného človeka nie je vôbec jednoduché podať infožiadosť, nehovoriac o odvolaní,“ vysvetľuje ďalšia členka tímu Mária Žuffová.
Michal Malý Zdroj: Maňo Štrauch
Mária si momentálne robí doktorát z verejnej politiky v Škótsku. Zaoberá sa najmä politikami transparentnosti a kladie si otázky, prečo ich vlády prijímajú. Niektoré tak robia kvôli tomu, aby získali body pred voľbami, iné si zabezpečujú prístup k informáciám po prehratých voľbách. Projekt Chcemvediet.sk jej tak logicky zapadá do konceptu, ktorý vedecky skúma.
